V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 strana SDKÚ-DS získala 6,09 percenta hlasov. V slovenskom parlamente obsadí 11 poslaneckých kresiel. Predsedu strany SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu krúžkovalo 27 242 voličov, porazila ho podpredsedníčka SDKÚ-DS a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorú podporilo 103 517 voličov.
TASR prináša profil Mikuláša Dzurindu.
Narodil sa 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Levoča. V 1979 vyštudoval Fakultu ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravy a spojov (VŠDS) v Žiline. Pracoval ako ekonomický analytik vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline a ako riaditeľ pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave. Bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku (1991-1992), ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR (marec-december 1994) a dve funkčné obdobia predsedom vlády SR (30. októbra 1998 - 4. júla 2006).
Politicky sa začal Mikuláš Dzurinda angažovať v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako jeden z jeho zakladajúcich členov, pri ktorom zakladal klub a zväz dopravy. Od roku 1993 do júna 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. S cieľom vyhrať parlamentné voľby v septembri 1998 vznikla Slovenská demokratická koalícia (SDK). Lídrami SDK boli spoločne všetci predsedovia jej členských strán a hovorcom sa stal od 1. októbra 1997 Mikuláš Dzurinda z KDH a od 4. júla 1998 jej predsedom. Začiatkom septembra 1999 oznámil M. Dzurinda svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojakého členstva (SDK-KDH). Dňa 14. februára 2000 vystúpil Mikuláš Dzurinda z KDH.
V roku 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR), od novembra 1994 do konca prvého volebného obdobia NR SR (1998) a od júla 2006 do júla 2010 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). V rokoch 1994-1998 bol členom Výboru pre financie, rozpočet a menu a od roku 2006 členom Zahraničného výboru NR SR.
Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol Mikuláš Dzurinda po prvý raz predsedom vlády SR. Zostavil ju v koalícii so stranami SMK, SDĽ a SOP. V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Po prvý raz v období od októbra 1998 do konca mája 1999 a potom v súvislosti s chorobou prezidenta SR Rudolfa Schustera od 3. júla 2000 do 31. júla 2000.
Vtedajší predseda vlády SR a vtedy tiež predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda avizoval 17. januára 2000 založenie nového politického subjektu. Ustanovujúci kongres SDKÚ sa uskutočnil 17. a 18. novembra 2000 v Bratislave. Jeho delegáti si za predsedu zvolili Mikuláša Dzurindu a v tejto funkcii ho potvrdili delegáti všetkých ďalších kongresov strany a tento stranícky post zastáva do súčasnosti.
V primárnych voľbách SDKÚ začiatkom marca 2002 vyhral súboj o lídra SDKÚ s Ivanom Šimkom. SDKÚ viedol do septembrových parlamentných volieb 2002. V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov a 28 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a vytvorila spolu s KDH, SMK a ANO vládnu koalíciu. Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval 16. októbra 2002 novú vládu, ktorej predsedom sa druhýkrát stal Mikuláš Dzurinda.
V apríli 2003 sa SDKÚ stala členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI), od 1. mája 2004 členom Európskej ľudovej strany. Predsedu strany Mikuláša Dzurindu zvolili 12. februára 2004 za viceprezidenta CDI.
V závere roka 2005 stratil podporu poslancov za kresťanskú demokraciu a liberálov. Vo februári 2006 na protest nepredloženia a neschválenia zmluvy vo výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo KDH z vlády (druhej vlády Mikuláša Dzurindu).
Mimoriadny kongres SDKÚ 21. januára 2006 rozhodol o zlúčení strany s Demokratickou stranou. Nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS a Mikuláš Dzurinda zostal jeho predsedom.
V predčasných parlamentných voľbách 2006 SDKÚ-DS získala 18,35 percenta hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a odišla do opozície.
Dňa 19. februára 2008 otvoril podpredseda SDKÚ-DS Juraj Liška diskusiu, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení strany a vyzval predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil. Liškovu požiadavku vedenie strany ani radoví členovia nepodporili.
Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu SR spoločne s SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka strany Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium, Mikuláš Dzurinda však zostal v pozícii predsedu strany. Prezident Ivan Gašparovič 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády, Mikuláš Dzurinda je ministrom zahraničné veci SR.
Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Výmenou za túto podporu bolo skrátenie funkčného obdobia parlamentu o viac ako dva roky a vypísanie predčasných parlamentných volieb na 10. marca 2012.
V roku 2002 vyšla Mikulášovi Dzurindovi kniha s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. Na Žilinskej univerzite (ŽU) si prevzal 17. septembra 2003 čestný titul Doctor honoris causa. Titul mu udelila Vedecká rada ŽU na svojom májovom zasadnutí na návrh vedenia univerzity pri príležitosti 50. výročia akademickej existencie univerzity, na ktorej (bývalá VŠDS) aj vyštudoval.