Smer-SD Roberta Fica by mal spozornieť. Na ľavicových voličov si robia chúťky aj menšie ľavicové strany – SDĽ a KSS s otvorenou kandidátkou pre viaceré subjekty. Hoci im politológovia nedávajú veľké šance na vstup do parlamentu, strata pár percent by mohla byť pre Fica veľmi bolestivá. Pravica by mohla mať po marcových predčasných voľbách nakoniec mierne navrch a Fico by nemohol vládnuť sám. „Pri nižšej volebnej účasti môže byť pre Smer rozhodujúca aj strana s pár percentami,“ myslí si sociológ Ján Baránek. Politológ Pavol Marchevský to vidí podobne. „Každý hlas, o ktorý príde Smer, môže byť zásadný.“ Obaja sa zhodujú na tom, že konkurencia môže pripraviť Smer aj o tri až štyri percentá, pričom najviac jej môže ukrojiť SDĽ.
Tá, podobne ako vlani, chystá nákladnú predvolebnú kampaň. Tri zdroje z politického prostredia HN potvrdili, že má stáť až 10 miliónov eur, čo je päťkrát viac než investuje Smer či SDKÚ-DS. SDĽ oficiálne nezverejnila, koľko prostriedkov dá na prilákanie voličov. „Momentálne to nevieme,“ tvrdil HN Karel Zvolský z tlačového oddelenia strany.
O voličov Smeru má záujem aj KSS, ktorá v minulých voľbách dosiahla výsledok pod jedno percento. Teraz chce viac. Na jej kandidátke bude aj strana Úsvit. „Malo by tam s nami byť aj Združenie robotníkov Slovenska, Agrárna strana vidieka aj zástupcovia poškodených nebankovkami,“ uviedol Ivan Hopta (Úsvit).
SDĽ sa zatiaľ dištancuje aj od anonymných bilbordov 99%. Strana pritom zháňa nový názov, súd totiž vyhovel Smeru a predbežným opatrením zakázal SDĽ používať túto značku.
„Nestačí dať veľa peňazí do kampane, treba mať aj charizmatickú osobnosť,“ upozorňuje sociológ Ján Baránek. Medzi politikmi sa v tejto súvislosti najčastejšie skloňuje meno vysokoškolského pedagóga Eduarda Chmelára, ktorý organizuje na Slovensku protesty v duchu svetových demonštrácií „We are 99%“.
Chmelár pripúšťa, že dostal viaceré ponuky. Tvrdí však, že do volieb nejde a nemá nič spoločné s tajomnou bilbordovou kampaňou. „Nebudem kandidovať len preto, aby som si zakandidoval,“ zhrnul. SDĽ však zatiaľ nepotvrdila, či ju do volieb povedie súčasný predseda Marek Blaha. V minulých voľbách dosiahla dvaapolpercentný výsledok.
Smer o chystanom protiútoku od SDĽ vie. Podľa Mareka Maďariča je cieľ nákladnej kampane jasný – zmiasť voličov Smeru. „SDĽ nie je ľavicová strana. Je to subjekt financovaný z pravicového prostredia, ľuďmi ktorí podnikajú v obrane,“ reagoval politik. Za stranou SDĽ má údajne byť vplyvný podnikateľ Pavel Weis. „Spýtajte sa jeho,“ odkázal HN Zvolský. Kontakt nám však odmietol poskytnúť. „Weis hľadá tváre do SDĽ, stretáva sa s viacerými politikmi a ponúka im miesto na kandidátke,“ povedal HN člen parlamentu, ktorý si želal ostať v anonymite. Weis údajne rokoval aj s odídencami z ĽS-HZDS Milanom Urbánim a Tiborom Mikušom, ktorí majú vlastné strany. „Ak máte takéto informácie, zúžitkujte ich. Až keď bude lopta v bráne, poviem viac,“ uviedol športovou terminológiou Urbáni.
Na politickej scéne už isté miesto zrejme bude mať aj práve vznikajúci subjekt Igora Matoviča. Jeho stranu sa podarilo zaregistrovať na ministerstve vnútra pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. „Museli sme vyhodiť skratku, aby to nekolidovalo s tým, čo si dal zaregistrovať Víťazoslav Móric,“ vysvetlil pre HN. Takýto krok je v poriadku, rezort vnútra preto Matovičovi vyhovel. „Pokiaľ sa k názvu pridá nejaký ďalší názov alebo nejaké ďalšie meno, tak sa takýto subjekt normálne zaregistruje,“ povedala Lucia Garajová z ministerstva.
Matovičovi skrížil plány s názvom strany bývalý politik SNS Víťazoslav Móric, ktorý si pred dvoma týždňami premenoval svoju mimoparlamentnú stranu na Obyčajných ľudí. Zdôvodnil to tým, že chce upokojiť situáciu na slovenskej politickej scéne.