Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) musí "vyrovnať splatnosť faktúr voči lekárňam na území SR do konca roka 2003 v súlade so zákonom". To je verdikt zo včerajšieho mimoriadneho rokovania správnej rady. Okrem toho uložila riaditeľovi VšZP predkladať na každé zasadnutie správnej rady prehľad o splácaní faktúr poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch a prijať opatrenia na zabezpečenie jednotnej politiky vo všetkých regiónoch pre všetkých poskytovateľov.
Čo to bude znamenať v praxi, nie je jasné a zatiaľ sa nevie ani to, ako na toto vyhlásenie zareagujú lekárnici. Vychádzajúc z faktu, že protest nitrianskych lekárov trval len týždeň a už od včerajška opäť poskytujú všetku, nielen urgentnú starostlivosť, možno sa hrozbu plných platieb za lieky podarilo zažehnať. Podľa člena prezídia a hovorcu Asociácie lekárnikov Slovenska (ALS) Jozefa Pospíšila má problém prieťahov pri oddlžovaní lekární aj iné aspekty. Navyše, ako zdôraznil, je sporné, kto si chce urobiť z pacientov rukojemníkov. Pri úvahách o plnom hradení liekov totiž lekárnici uvažovali aj o tom, kto poistencom nahradí sumu, ktorú z ich odvodov má hradiť poisťovňa. Okrem iného napríklad lekárnici uvažovali o možnosti, že ak štát nenájde iné riešenie, mohli by si poistenci o niekoľko mesiacov, keď budú lekárne (ako dúfajú) oddlžené, svoje peniaze vyzdvihnúť v tej lekárni, kde za liek zaplatili.
A prečo sa lekárnici bránia oddlženiu prostredníctvom a. s. Veriteľ? "Peniaze, z ktorých mali poisťovne zaplatiť lekárňam, museli vrátiť ako návratnú pôžičku, išli na účet a. s. Veriteľ, a zdravotné poisťovne zhoršili platby lekárňam," konštatoval Jozef Pospíšil. "A je neprijateľné, aby sa dlhy poisťovní platili cez akciovú spoločnosť, ktorá ozajstných veriteľov tlačí k múru. Veriteľ a. s. síce hovorí o oddlžovaní lekární do výšky 100 percent, no menej už o tom, že sa musíme vzdať príslušenstva, teda úrokov z omeškania." To ALS vníma ako nespravodlivé, pretože poisťovne používajú peniaze lekárnikov de facto ako pôžičku, za ktorú by napríklad banke museli platiť oveľa vyššie úroky. "My sa tých úrokov máme vzdať - ale prečo?" pýta sa Pospíšil.

Zatvorené lekárne
Tridsať percent z celkového počtu 21 verejných lekární v Trebišovskom okrese zostáva zatvorených aj napriek včerajšiemu rozhodnutiu Správnej rady VšZP uvoľniť na čiastočne urovnanie dlhov poisťovne voči lekárňam na celom Slovenku 175 miliónov korún a príkazu manažmentu VšZP vyrovnať rozdiely v platbách regionálnym a bratislavským lekárňam do konca tohto roka. "Lekárnici sa rozhodli zavrieť lekárne spontánne, nebolo to riadené rozhodnutie. Nemajú lieky a chcú predísť konfliktom s pacientmi. Vítame pozitívne rozhodnutie správnej rady poisťovne. V utorok predpoludním sa dozvieme, koľko z tých 175 miliónov príde do Trebišovského okresu, a potom budeme informovať dodávateľov liekov. Na rozbeh zásobovania s liekmi však potrebujeme zhruba 50 mil. Sk, čo sú dve mesačné fakturácie všetkých lekární v okrese," naznačil včera pre HN katastrofálnu situáciu v regióne predseda lekárnickej komory v Trebišove Tibor Czuľba. Lekárne v okrese Trebišov nemajú dostatok liekov kvôli dlhom VšZP, ktoré mesačne predstavujú asi 25 miliónov korún. Podľa Czuľbu len 20 percent z lekární má zaplatené faktúry z februára tohto roka, pričom v Bratislave sa platia júnové fakturácie. Aj lekáreň Apis v Trebišove pociťuje akútny nedostatok liekov. "Chýba nám takmer všetko. Nemáme vôbec lieky pre kardiakov, diabetikov, pre pacientov s vysokým cholesterolom a ani antibiotiká. Pacienti odchádzajú veľmi nespokojní," povedala včera služba v lekárni.