SaS má alternatívu voči Ficovi, ale keď bude predsedom Kollár, tak sa do parlamentu ani nedostane, tvrdí Sulík.

Prvý štátny rozpočet Petra Kažimíra poslanci Smeru-SD už odklepli. Cieľom je znížiť deficit verejných financií pod tri percentá HDP. Bude tento cieľ bude naplnený?
Tento rozpočet ráta s daňovými príjmami, ktoré jednoducho v tej výške nebudú. Napriek tomu môže byť cieľ naplnený v dodatočnej výške v priebehu roka ďalšími opatreniami, to vám teraz povedať neviem. Viem však povedať, že tento rozpočet je postavený na vode. Odhady a čísla na základe, ktorých je postavený, nie sú reálne.

Nie sú reálne na základe toho, že nevieme, ako sa bude vyvíjať ekonomický rast?
Áno. Zodpovedný hospodár by vychádzal z toho, že rast HDP jednoducho nebude. Pretože, ak máte odhady rastu od nula do 2,2 %, tak si nemôžete povedať, že chcete 2,2 %. Nie je zodpovedné, keď máte viacero odhadov, zobrať ten, ktorý vám vyhovuje. Hovoríte, že bude treba v priebehu budúceho roka pripraviť dodatočné opatrenia.

Ktoré to podľa vás budú?
Ja si viem na škrtoch predstaviť veľké množstvo vecí, ale ich škrty sa podriadia ich ideológií. Čiže niektoré veci budú tabu, i keď by nemuseli. Niektoré veci možno, keď budú donútení, škrtnú. To je však ich problém. Majú kľúče od miešačky. Chceli vládnuť, i keď ukazujú, že to zatiaľ nevedia. No možno sa im bude dariť. Bude ťažké dosiahnuť deficit pod 3,0 %, lebo rozpočet už teraz nie je reálny.

Aké škrty by ste urobili vy? Fico stále hovorí, že vaše riešenie bolo zvýšenie DPH. Je to pravda, bolo to pripravené?
Máme 800 príspevkových organizácií, naozaj ich toľko potrebujeme? Druhá vec je sedemtisíc rozpočtových organizácií. Nehovorte mi, že tam sa nedá škrtať. A potom, pri tých, ktoré by ostali, sa dá určite hospodáriť šetrnejšie. V Národnej rade sme ušetrili dva milióny eur počas roka. Z rozpočtu, ktorý mal dokopy možno 12 miliónov na samotnú prevádzku. Bývalý šéf Sociálnej poisťovne Lopatka ušetril na nákladoch 20 miliónov eur. A potom sú tu máte ďalšie veci, ale tam sa prejavuje politika vlády. Napríklad investičné stimuly pre firmu, ktorá zachováva pracovné miesta. To je vyhadzovanie peňazí von oknom a darček pre kamaráta. Tak isto napríklad sociálne dávky. Treba si položiť otázku, či naozaj všetky dávky musíme vyplácať plošne.

Dobre, ale pri rušení organizácií ten výsledok nevidíte hneď v nasledujúcom roku. A deficit musíme naplniť do určitého termínu. Zdvihli by ste DPH?
Nie, určite nie. Už aj to prvé zdvihnutie považujem za chybu. Tam sme spravili veľký ústupok našim koaličným partnerom v roku 2010. DPH bolo dobré na 19 percentách. Viem si predstaviť opätovné zjednotenie, lebo niektoré komodity majú nižšiu DPH, ale určite by som ju ďalej nezvyšoval.

Ale bolo potrebné zohnať niekde dve miliardy. Kde by ste ich zobrali?
Teraz som to hovoril.

No dve miliardy na škrtoch nezoženiete.
Nie, dve miliardy na škrtoch nezoženiete. Ani nehovorím, že sto percent konsolidačného úsilia treba pokryť škrtmi. Je to možné pokryť aj čiastočne vyššími výnosmi. Ale nezdvíhal by som sadzby, lebo ony zaťažujú marginálne príjmy. To znamená, posledné zarobené euro. A čím je sadzba vyššia, tým je motivácia nižšia toto posledné euro zarobiť. Toľko ekonomická teória. Čiže, čo by som robil ja? Zjednodušoval by som systém a rušil by som daňové výnimky, výnimky v odvodoch – to sme nakoniec aj robili. A v tomto by som pokračoval. Takýmto mixom by sa zrejme dal dosiahnuť deficit pod tri percentá.

Čiže vy tvrdíte, že by sa dal dosiahnuť deficit pod tri percentá nezvyšovaním daní?
Určite áno. Aspoň tých dôležitých, ako sú dane z príjmov právnických a fyzických osôb a DPH. Napríklad daň z tabaku sa tak či tak musí zvýšiť kvôli Európskej únii. Teraz však nechcem povedať úplne paušálne, že žiadna jednotlivá daň nesmie ani trochu stúpnuť. No som presvedčený, že trojpercentný deficit by sa dal dosiahnuť aj bez toho, aby daň z príjmu alebo DPH museli stúpnuť. My síce teraz zvyšujeme dane z príjmu, ale tvrdím, že tie výnosy nebudú vyššie. Toto je vec, ktorú súdruhova zo Smeru nie sú schopní pochopiť.

Zvyšovali by ste v tejto situácii platy učiteľom?
Už naša vláda mala naplánovaný vo svojom rozpočte rast platov na tento rok vyše 5 percent. Pokiaľ platy štátnych zamestnancov sú stanovené fixne v eurách, tak musíte každý rok zohľadniť aspoň infláciu. Takže áno, určite by došlo k zvýšeniu. Len si myslím, že tam sa stali aj politické chyby, lebo s učiteľmi mal Robert Fico rokovať a, samozrejme, aj minister Čaplovič, seriózne, úprimne a od začiatku. A nie najprv sa tváriť, že sa nič nedeje. Následne ich ignorovať a obviniť, že zneužili deti, a potom sa ešte so smeráckym odborárom na niečom potajomky dohodnúť. To je veľa zlých politických krokov, čo nakoniec ústí do tejto nedobrej situácie.

A tých desať percent, čo žiadajú, je reálnych?
Za určitých predpokladov áno. Ja si myslím, že keďže nám klesá počet detí, tak minimálne sa musí diskutovať o tom, či by nemal klesnúť aj počet učiteľov. Keď nám klesne počet učiteľov napríklad o desať percent, tak tým zvyšným 90 percentám je možné zdvihnúť plat o desať percent bez toho, aby to stálo celkovo niečo navyše. Ale to sa tiež nedá urobiť hneď. Lebo tiež sa nedá plošne povedať, že... Môžeme pri každej veci povedať, že „to sa nedá urobiť ihneď“, po prvé. Po druhé, výpovedné lehoty u nás nie sú sto mesiacov, ako, povedzme, v Grécku. Tak by bola dvoj-, troj-, päťmesačná výpovedná lehota. V poriadku, v rámci jedného roka je to ešte stále menej ako polovica. A už by nejaké efekty boli. Napríklad Lopatka v Sociálnej poisťovni a aj ja v Národnej rade sme tiež prepustili zamestnancov. Tí na základe kolektívnej zmluvy dostali odstupné a napriek tomu sa ešte v danom roku efekty prejavili.

Zase ste plánovali uzavrieť zmluvu s právnikmi za desiatky miliónov eur. Potom sa ukázalo, že to môže byť aj omnoho lacnejšie.
Nie je pravda, že sme plánovali takéto zmluvy uzavrieť. Úplne presne by o tomto vedel povedať môj bývalý kancelár Michal Nižňan. Je to tak, že do predbežných podkladov nejakú orientačnú hodnotu uvediete a keďže tá suma bola obrovská – jedna miliarda eur, tak z toho vyšla pomerne veľká suma pre právnikov. My sme však nenaplánovali tú sumu do výdavkov. Naozaj sme s ňou nerátali. Pri tejto právnej obhajobe sme veľmi úzko spolupracovali s ministerstvom financií, konkrétne s Vladimírom Tvarožkom. Definitívne vylučujem, že my by sme v Národnej rade plánovali za milióny eur nakúpiť právnu pomoc. To jednoducho nie je pravda.

Viete nájsť aspoň jedno pozitívne miesto v rozpočte Petra Kažimíra?
Pozitívne je, že veľkú prioritu dali konsolidačnému úsiliu a naozaj majú cieľ tri percentá. Lebo, keď si spomeniem na obdobie prvej Ficovej vlády, ako sa pripravoval rozpočet za Jána Počiatka, to bol vrchol nezodpovednosti. Napríklad, mimoriadne rozpočtové opatrenia robil už v januári. A to je vec, ktorú by ste mali robiť ku koncu roka, v prípade, že niečo nevydalo. Peter Kažimír, aj šéf finančného výboru poslanec Smeru Duchoň, aspoň majú snahu zlúčiť socialistickú nefunkčnú ideológiu s ekonomickom realitou. I keď to sa jednoducho nemôže podariť, ale aspoň sa o to pokúšajú.

Hrozila by nám nejaká pokuta, ak by sme nedodržali trojpercentný deficit, keďže vieme, že nie všetky krajiny v Európskej únii, respektíve v eurozóne, sú také usilovné.
Myslím si, že by nám nehrozilo vôbec nič. Celý ten fiškálny kompakt a dlhová brzda – to sú také papierové tigre. Veď väčšina krajín prekračuje 60-percentnú hranicu dlhu. To je len také bububu a v tomto sa európski lídri ukázali, ako sú neuveriteľne slabí. Nedržia sa svojich vlastných pravidiel. Zásadný problém je však v niečom inom. Keď sa pozriete na primárny deficit, čiže odmyslíte si úroky, ktoré sa platia za minulé dlhy, tak Slovensko má jeden z najvyšších v Európe. Vyšší primárny deficit má v eurozóne napríklad Španielsko. Toto nám dá zabrať. Náš štát vydá o dve miliardy ročne viac, väčšinou na výdavky, ktoré sú zo zákona. Čiže nie je to možné zo dňa na deň zmeniť. Preto je potrebné konsolidovať verejné financie, lebo nám hrozí, že budeme skutočne zadlženou krajinou. S primárnym deficitom vyše troch percent sme na gréckej ceste.

Dá sa to vôbec zmeniť? Eurozóna už je v recesii a vyzerá to tak, že bude aj v najbližšom období. Ekonómovia hlásia výraznejšie spomalenie aj pre Slovensko.
Samozrejme, výkyvy vo svete veľmi pocítime. Ale, keď sa rozprávame o recesii, celkový koláč nebude rásť, bude sa dokonca scvrkávať. O to skôr musí robiť Slovensko a slovenská vláda také kroky, že ten kúsoček z celkového koláča – je to približne jedno percento v rámci eurozóny – sa budeme snažiť zväčšiť. My sa tu teraz neutešujme tým, že všade naokolo je recesia, tak zmierme sa s tým, že je aj u nás. Tento porazenecký postoj je veľmi nebezpečný. To, čo treba spraviť, je zamyslieť sa nad tým, ako si z toho koláča odkrojiť, uhryznúť o niečo viac ako doteraz. Potom môže Slovensko aj v prostredí krajín, ktoré budú klesať, rásť. Konkrétne, musíme zlepšovať podnikateľské prostredie. Toto je niečo, čo socialisti a komunisti veľmi neradi počujú, ale treba si uvedomiť, že len súkromný sektor tvorí pracovné miesta. Podnikateľom musíme vychádzať v ústrety, aby sa im podnikalo ľahšie, ale naša vláda robí presný opak. Pritom okolité krajiny nespia. Rovná daň je samozrejmosťou v okolitých krajinách, dokonca aj 19-percentná sadzba, a my ju ideme zvyšovať.

Ďalší ľudia z Republikovej rady SaS sa pridali na stranu Jozefa Kollára, ktorý kandiduje na predsedu strany. Má pri tom rozložení síl ešte zmysel súperiť s ním?
Predsedu strany nevolia členovia republikovej rady, ale členovia strany priamo a v tajných voľbách. Ja som presvedčený o tom, že povediem SaS lepšie ako Jozef Kollár. Naopak, mám obavy, že sa môže stať, že Jozef Kollár dostane stranu pod päť percent a potom by sme s tým mali vážny problém. Lebo minimálne teraz viem poukázať na to, že strana SaS je stabilizovanou stranou na úrovni siedmich až ôsmich percent, a to napriek novej konkurencii NoVa a OLaNO. Nevychádza to z jedného prieskumu, ale z viacerých. Je teda na čom stavať. Máme víziu strany, máme najlepší program, máme dobrý tím. Treba skrátka v tejto práci pokračovať.

Prečo si myslíte, že by ťahal stranu smerom nadol?
Jozef Kollár je top odborník, ale pomerne nevýrazný politik. Toto môže byť vec, ktorú veľa našich voličov vyhodnotí rovnako.

Chystá sa za každým členom snemu, osobitne sa s ním chce pozhovárať. Budete robiť niečo podobné?
Áno, tiež sa budem stretávať s členmi. Myslím si, že to je v každom prípade dobrý krok, a keby sa to Jozef nechystal spraviť, tak by som mu to odporúčal. Aby informoval členov priamo o svojej predstave a o svojej vízii.

Stratili ste dôveru takých členov ako Krajcer, Miškov, Krnáč. To sú však dosť dôležití ľudia v SaS. Ako si to vysvetľujete?
To je otázka pre nich, prečo sa rozhodli podporovať Jozefa Kollára. Ja to beriem na vedomie. Na druhej strane, SaS má 300 členov a 16. marca sa v tajných a priamych voľbách rozhodne. V každom prípade si myslím, že mám lepšie argumenty, že viem zabezpečiť skôr, aby SaS pokračovala vo svojom raste. Predsa len na jar sme mali menej ako 6 percent, teraz sme vo viacerých prieskumoch vyššie.

Oponenti vám vyčítajú slabú komunikáciu. Prečo ste išli napríklad s návrhom na prezidenta s Radoslavom Procházkom, keď ste to nemali odsúhlasené v strane?
Je pravda, že na stretnutí lídrov som toto meno spomenul. Bolo to v rámci voľnej, nezáväznej diskusie. Ja som neprišiel s menom pána Prochádzku, ako s kandidátom strany SaS. Na to som aj upozornil. To bolo meno, ktoré som dal „placu“, lebo sme sa chceli baviť o rôznych menách. Žiaľ, nejakou indiskréciou sa to dostalo do médií, za to ja nemôžem.

Silný pocit vašich straníkov, že s nimi nekomunikujete a že robíte rozhodnutia bez nich, je mylný?
Ten je určite mylný. Keď si to pozriete, tak všetky rozhodnutia boli schválené radou. Ja som ani raz nevstúpil do záväzku za stranu SaS bez toho, aby som nemal mandát. A oveľa ťažšie rozhodnutia, ako napríklad euroval, boli robené na základe viacerých orgánov strany.

SaS sa snaží byť súčasťou opozície, nechce byť vylúčená. Keď ste ako predseda dostali pozvanie na rokovanie s Ľudovou platformou o prezidentovi, neprišli ste. Je to zodpovedné?
To, že človek zabudne prísť na stretnutie, to sa môže stať. Možnože vám sa to nikdy nestalo, keď sa ma na to pýtate. Ale ja, skratka, nie som dokonalý. Jedno je, koľko stretnutí mám ročne. Možno 500 až tisíc. Tak jedno, dve, tri stretnutia sú takéto. Keby som bol dokonalý, bol by som dávno v nebi. To vám garantujem.

Hrozí po marci strane nejaký rozkol?
Som presvedčený, že nie. Je jedno, či predsedom ostanem alebo neostanem, zo strany neodchádzam. Budem naďalej jej členom a Jozef Kollár sa vyjadril v tomto duchu tiež. V strane sa diskutuje živo. My máme napríklad spravenú takú vec, čo nemá asi žiadna iná strana. Na Facebooku máme skupinu len pre členov a tam diskutujú všetci členovia, ktorí majú záujem. Alebo ďalšia vec, ktorá nás odlišuje od iných strán, u nás volia do orgánov, teda do republikovej rady alebo predsedu, alebo do dozornej rozhodcovskej komisie, členovia priamo a tajne.

 Je pravda, že niektorí členovia SaS sú znechutení, nechcú zaplatiť členské, čo znamená u vás automatický zánik členstva? Napísal to Kollar v liste členom.
My máme každý rok niekoľko členov, minulý rok ich asi do 20, ktorí nezaplatili. Noe sa to stalo aj rok predtým. Aj tento rok, predpokladám, sa nájdu nejakí členovia, ktorí sa rozhodnú nezaplatiť členské.

Ľubo Mistrík, známy vedec, ktorý zakladal SaS, ako odôvodnil svoj odchod?
On odišiel už dávnejšie a povedal mi, že sa chce venovať iným veciam, ďalšej vedeckej kariére.

Odišiel krátko po kauze Sasanka, teda keď sa prevalilo, že ste sa stretávali s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom, dokonca ste si u neho nechali lustrovať členov SaS. Aj to mohol byť dôvod?
Bol rozčarovaný, ale to nebol dôvod. Bavil som sa s ním o tom.

Bola Sasanka niečo, čo založilo nedôveru voči vám?
Členovia bolo jednoznačne prekvapení. Samozrejme, negatívne. To je holý fakt. Rád by som povedal, že keby ma Marián Kočner držal za citlivú časť tela, tak by takáto videonahrávka (stretnutia s Kočnerom, pozn. redakcie) nikdy neuzrela svetlo sveta, lebo by ma tým vydieral, alebo riadil. Ale naopak, Marián Kočner zistil, že zo mňa nič nemá, že jednoducho cezo mňa nič nevybaví. Nič sa mu nepodarí posunúť, zariadiť, dosadiť. Vôbec nič. Tak skrátka pustil nahrávku, ale toto u ľudí, ktorí sú ochotní sa nad tým trochu hlbšie zamyslieť, len potvrdzuje, že nie som vydierateľný. No dobre, vyšla nejaká nahrávka a nakoniec aj na tej nahrávke vidno, že som žiadne kšefty nerobil. Bavili sme sa o politickej situácii. Chcel by som povedať, že tento pán je kamarát s ministrom dopravy, ministrom vnútra, bývalým generálnym prokurátorom.

Ako viete, že je kamarát s ministrom dopravy a ministrom vnútra?

Viem to z určitých informácií, ktoré mám k dispozícii. Ale to, že s ministrom dopravy Jánom Počiatkom sa celkom dobre pozná, to viem aj preto, lebo on to bol, kto chcel, aby som sa s Mariánom Kočnerom zoznámil. Takže ma o to poprosil. Bolo to na jeseň 2006, keď Marián Kočner kandidoval za primátora mesta Bratislavy. To je niečo, čo dnes je nepredstaviteľné, ale treba sa skrátka preniesť tých šesť rokov naspäť. On nebol vždy taká persona non grata, ako dnes. Tak isto sa vnímalo, že je vo veľmi úzkom styku s generálnym prokurátorom, a toto médiá intenzívne neriešili.

Ale už vtedy ste vedeli, že mafiánskym spôsobom chcel ovládnuť Markízu.

To neviem, to je už dávno. Vtedy som sa politike vôbec nevenoval. Viem, že tam vtedy vystupoval nejaký Kočner. Skúste sa vžiť do mojej situácie. Ja som vtedy podnikal a neriešil som žiadnu Markízu. V kauze pozemky pod Kiou, aspoň pokiaľ ja viem, dokonca hral pozitívnu rolu obhajcu ľudí, ktorým pozemky patrili. Tiež to neviem presne posúdiť, len sa vám snažím vysvetliť, že to nebola vtedy persona non grata, ako dnes. Tak som sa s ním stretol, žiadne kšefty som s ním nemal ani pochybné dohody. On zistil, že ja preňho nie som užitočný, tak aspoň pustil nahrávku.

 S čím chcete ísť na marcový kongres, presvedčiť, že budete dobrý predseda?
Väčšina členov o mne nemá pochybnosti. Všetci vedia, že som čestný človek, že nerobím kšefty ani nevybavujem pre kamarátov neviem čo. Skôr naopak, naši členovia mali problém s tým, keď niekde chceli byť nominovaní, ja som povedal nie. Alebo som na nich uplatnil tvrdšie kritériá ako na nečlenov. Aj preto sme jediná strana bez korupčných káuz. S čím chcem ísť teraz na kongres, to som už vlastne predstavil, je to vízia strany. Je to na našej stránke a presne hovorí, aké sú teraz hrozby, aké sú trendy a hlavne, čo by Slovensko malo robiť. Toto je moja ponuka a návrh pre členov strany a oni budú môcť posúdiť, či to je dobré, alebo zlé.

Je pravda, že za vami prišiel aj s Danielom Krajcerom a ponúkol vám miesto lídra eurokandidátky, prečo ste to odmietli?
Neviem, ako v iných stranách, ale v SaS ponúka miesta predseda.

Prečo nechcete byť lídrom kandidátky do europarlamentu?
Mojou prioritou je byť predsedom strany. SaS som založil, sme na nejakej ceste a momentálny stav je taký, že po štyroch rokoch sme parlamentnou stranou. S 11 poslancami, dvoma parlamentnými voľbami, ktoré máme za sebou, a stabilizovaní medzi 7 až 8 percentami. Máme dobrý tím, najlepší program a jasnú víziu, čo ďalej chceme robiť. V tejto púti budem ďalšie štyri roky pokračovať, pokiaľ mi členovia dajú na to mandát.

Nestoja tie argumenty na hlinených nohách, keď porovnáme prvé voľby, tak ste padli na polovicu. Polovica tímu hovorí, že s vami nechce ísť ďalej,...
Nemyslím si, že polovica tímu to nechce ťahať ďalej.

Máte polovičnú podporu.
Ja viem, že úspech má veľa otcov a neúspech iba jedného, ale netvárme sa, že 12 percent padlo z neba. Jednoducho som jediný, ktorý doteraz dokázal stranu dostať k dvojcifernému výsledku. Toto je holý fakt. Aj toto budú musieť členovia zvážiť, či chcú pokračovať v nejakej ceste, ktorá je možno o niečo kamenistejšia a náročnejšia, alebo či chcú riskovať. Áno, môže sa dariť, ale môžeme aj skončiť pod hranicou zvoliteľnosti. Toto si každý člen veľmi dobre zváži. To, že mám plusy a mínusy, ako každý iný človek, to je zrejmé.

Teraz ste hovorili, akoby to bola strana jedného muža.
Hovorím, že som SaS založil, som prvým predsedom. Viem poukázať na niektoré výsledky a plánujem si v druhom období predsedovanie zopakovať, aby som ešte potiahol stranu v intenciách, ktoré sľubujem. Som presvedčený, že to bude úspešnejšie, ako keď to bude zrazu robiť Jozef Kollár.

Myslíte si, že pravica sa vie do budúcich volieb obrodiť?
V zásade áno. Myslím si však, že je chybou, keď robíme veľkú mantru z toho, že pravica musí byť pospájaná pupočnými šnúrami a pri každej veci hovoriť jedným hlasom. Nevidím dôvod, aby sa SaS už teraz za každú cenu spájala s ľudovcami. Jednoducho, na tom pravicovom spektre je určitá rozmanitosť, a to je dobré. To, či dokáže voličovi ponúknuť alternatívu, to je na jednotlivých lídroch. Je na to ešte dosť času, aby sa znovu pravica skonsolidovala natoľko, že bude vierohodnou a funkčnou alternatívou pre nesocialistického voliča.

Ste de facto jediná strana v parlamente, ktorá odmieta záchranné systémy v Európe.
Grécko len tak-tak dostalo peniaze na záchranu pred niekoľkými dňami, po tom, čo splnilo podmienky. Zdá sa však, že tá záchrana im veľmi nepomáha, keďže sa stále točia v jednom kruhu. Nemajú dostatok peňazí, trhy im neveria, spotreba je na bode mrazu.
Brusel avizuje, že by bolo treba viac zakročiť. Medzi opatreniami sa spomína aj odpis dlhu verejných veriteľov ...kde sa ešte Slovensko vďaka SaS nezúčastnilo. A inak sa deje presne to, čo už roky hovoríme, že sa stane.

Čiže myslíte si, že Brusel na to pristúpi?
Pristúpi. Určite dôjde k tomu, že sa odpíšu verejné pohľadávky. Grécko má momentálne dlh vyše tristo miliárd eur, to nemá šancu splatiť. Výsledok toho zachraňovania je ten, že všetky krajiny to stálo veľké peniaze a Grécko je bezodný sud. Na druhej strane, práve to zachraňovanie zlikvidovalo grécku ekonomiku. Grécka priemyselná produkcia klesla na úroveň 70. rokov. To je pravá grécka tragédia.

Jedno z opatrení, ktoré má prehĺbiť spoluprácu Európy, má byť banková únia. Ste za?
Sme za s podmienkami. Časť bankovej únie sa nám javí ako rozumná. Napríklad tá, aby existovali spoločné pravidlá pre dohľad nad bankami. Tým, že môžu banky krížom-krážom po celej Európe obchodovať a byť aktívne, je dobré, že majú platiť jednotné pravidlá. Tak isto si vieme, v určitej situácii predstaviť, že pri Európskej centrálnej banke vznikne nejaký úrad, ktorý bude kontrolovať, povedzme, 200 najväčších bánk. Sme však zásadne proti tomu, aby slovenskí vkladatelia ručili španielskym obyvateľom za ich vklady. Na to opäť len doplatíme.

Nie je tam riziko prelievania peňazí z dcér do materských spoločností bánk?
Je a je vysoké. Poslednú dohoda, ktorá bola docielená v Bruseli včera či predvčerom (minulý týždeň, pozn. HN), si musím detailnejšie pozrieť, aby som sa vedel k tomu kvalifikovane vyjadriť. Ale z prvotných návrhov presne toto vyplývalo, že na záchranu, sanáciu matky, budú zobraté peniaze z dcér. A to budú aké peniaze? Peniaze slovenských sporiteľov. Tam by sme boli výrazne proti.

Je rok odvtedy, čo padla vláda pravice kvôli eurovalu. Máme tu Smer, opatrenia, ktoré podľa vás ekonomike Slovenska výrazne poškodia, a trvalý euroval aj tak jestvuje. Neľutujete spätne, že ste nehlasovali za zotrvanie vlády?

Nie, určite nie a hlasoval by som rovnako. Vláda vôbec nemusela padnúť. Bolo to primitívne vydieranie a masívne intrigovanie voči SaS. Keď si pozriete rok 2005, vtedy slovenský parlament hlasoval za euroústavu, koalícia mala tiež štyroch členov a jeden člen, KDH, povedal, že nebude hlasovať. Spojil vtedy premiér hlasovanie o euroústave s hlasovaním o dôvere vláde? Nespojil, nemusela to Iveta Radičová spojiť ani teraz. V tom spočívalo to primitívne vydieranie. Druhá vec je taká, že my sme celé mesiace vraveli, ako budeme hlasovať, čo budeme robiť. Len naši koaliční partneri asi neboli zvyknutí, že príde strana, ktorá má zásady, ktorá sa neotočí v zásadnej veci.

Ale v čom je tá výhra pre Slovensko?
Toto určite nie je pre Slovensko výhra. To, čo spravila Iveta Radičová a silný intrigán za ňou – Mikuláš Dzurinda, to určite nie je výhra. To je veľká prehra a predpokladám, že im to medzičasom aj došlo.