Hoci polovica ľudí neverí prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, väčšina ho strpí v kresle do konca volebného obdobia. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý urobila agentúra Focus pre HN od 15. do 22. januára. Len asi tretina opýtaných súhlasila s iniciatívami na zosadenie Gašparoviča. O obžalobe hlavy štátu bude parlament rokovať tento týždeň.
Gašparovičovi verí čoraz menej ľudí. Kým vlani v júli dôverovalo inštitúcii prezidenta 61 percent Slovákov, teraz Gašparovičovi vyjadrilo dôveru len 45 percent. „Národ sa rozdelil na polovicu," komentoval Ivan Dianiška z Focusu. Vplyv na verejnú mienku o Gašparovičovi malo podľa Dianišku viacero vecí, okrem iného aj nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. „Prezident získal mandát na päťročné volebné obdobie v otvorenej verejnej súťaži, v ktorej vyhral. Jeho volebné obdobie sa končí v roku 2014 a žiadny prieskum ho nemôže skrátiť,“ reagoval na výsledky prieskumu prezidentov hovorca Marek Trubač.
Asi dve tretiny Slovákov pritom nesúhlasia s prezidentovým postupom pri Čentéšovi. Práve kauza Čentéš je dôvodom, pre ktorý chce opozícia obžalovať prezidenta v Národnej rade. O návrhu dnes rozhodne ústavnoprávny výbor. Paradoxom je, že hoci Gašparovič stráca u Slovákov popularitu, odvolávať ho nechcú. „Zrejme tu prevláda názor, že do prezidentských volieb zostáva už len rok a nemá to zmysel," dodal Dianiška.
Žalovať prezidenta chce SaS, pripojili sa k nej aj ostatné opozičné strany. Podľa liberálneho poslanca Martina Poliačika to zmysel má. „Ako vysokopostavený ústavný činiteľ úmyselne porušil ústavu.“
Podľa zistení Focusu si len 46 percent ľudí myslí, že Gašparovič je dôstojným symbolom republiky. Až 48 percent sa domnieva, že Gašparovič dôstojne nereprezentuje krajinu.
Dianiška hovorí, že voliči majú pocit, že prezident sa nevenuje ich situácii, ale robí vlastnú politiku. „Hoci nemá právomoci riešiť sociálne či ekonomické problémy, v posledných rokoch nevysiela pozitívne signály.“
Dianiška tiež poukazuje na fakt, že problém nemá len prezident, ale všetci politici. V jednom z prieskumov Focusu až 47 percent ľudí odpovedalo, že neverí žiadnemu z politikov.
„Za 23 rokov, čo dôveru zisťujeme, ide o historický negatívny rekord." Je to podľa Dianišku dôsledok ekonomickej krízy a pocitu neistoty.
Oporu má v Smere
Gašparovičovi neveria najmä mladí ľudia, s vyšším vzdelaním a voliči väčšiny opozičných strán. Naopak, vyššiu dôveryhodnosť má u voličov Smeru a KDH. Súvisí to s tým, že kresťanských demokratov volia starší ľudia.
Za odchod Gašparoviča sú najviac sympatizanti Novej väčšiny (70 %), Mosta-Híd (67 %) a SDKÚ-DS (61 %).
Predseda ústavnoprávneho výboru Robert Madej (Smer-SD) je za to, aby poslanci odmietli snahu obžalovať Gašparoviča. „Prezidenta si vážim, koná vždy podľa vlastného presvedčenia, bez ohľadu na to, čo si myslia politici či médiá.“ Opozičný návrh podľa Madeja právne neobstojí.
Ešte sa nerozhodol
„Už len samotný fakt, že Národná rada sa bude prvýkrát v histórii zaoberať obžalobou, je dostatočný signál pre Gašparoviča a Smer-SD, aby si v budúcnosti rozmysleli, či budú konať svojvoľne,“ dodal Poliačik. Ústavné pravidlá mal podľa Poliačika prezident porušiť, keď nevymenoval zvoleného Čentéša. Dôvody, ktoré Gašparovič uviedol, považuje opozícia za účelové.
Prezident nevymenoval Čentéša, zdôvodnil to viacerými jeho vystúpeniami v médiách, ako aj tým, že prokurátor skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) k údajnej korupcii poslancov. Gašparovič kritiku opozície odmieta. Zatiaľ sa nerozhodol, či v parlamente na schôdzi vystúpi na svoju obhajobu.