Tým, že nemocnice musia po novom takmer všetky svoje peniaze dávať na mzdy zamestnancov, plánujú šetriť inde. Na operáciách. „Akútne výkony musíme robiť, ale môže to obmedziť plánované operácie,“ tvrdí pre HN viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.
Včera asociácia vyhodnocovala rokovania s poisťovňami. Riešenie, ako zabezpečiť peniaze na vyššie platy sestier a lekárov, však opäť nenašli. Nemocniciam asociácia len odporučila, aby podpísali dodatky k zmluvám so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Unionom iba za podmienky, že im poisťovne navýšia objemy zdravotnej starostlivosti. Union sľubuje, že k tomu dôjde. Nekonkretizuje však o koľko. Všeobecná tiež tvrdí, že od apríla má pripravené navýšenie platieb pre nemocnice.
To však podľa nemocníc prichádza neskoro. Tvrdia, že ak musia od apríla vyplácať vyššie mzdy sestrám, budú sa ďalej zadlžovať.
„Mesačne potrebujeme asi o 200-tisíc eur viac,“ tvrdí riaditeľ košickej univerzitnej nemocnice Tomáš Sieber. Zamestnáva vyše 1 200 sestier a pôrodných asistentiek.
Na úkor dlhu zvýši platy sestier aj bratislavská univerzitná nemocnica. „Platby od zdravotných poisťovní nám vlani pokryli len 68 percent reálnych nákladov,“ tvrdí aj hovorkyňa bratislavskej detskej nemocnice Dana Kamenická.
Nevraživosť na chodbách
„Zvýšenie miezd nebude bez ďalšieho zadlžovania nemocnice,“ povedala hovorkyňa banskobystrickej fakultnej nemocnice Ružena Maťašeje. Rovnako je na tom aj tamojšia Detská fakultná nemocnica. „Neviem, či to nebol niekoho úmysel, spôsobiť túto situáciu, aby sa zopár nemocníc zavrelo, a aby sa takto systém prečistil,“ uvažuje predseda banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka. Podľa neho problémy s platmi prerastajú do osobnej nevraživosti medzi zamestnancami. „Už sa ani nezdravia na chodbách,“ tvrdí.
„Na zvýšené platy lekárov a sestier potrebujú nemocnice od 85 do 105 percent príjmov, ktoré teraz majú. Takto sa to robiť nedá,“ vysvetľuje Ottinger.
Trenčiansky samosprávny kraj potrebuje na vyššie platy vo svojich nemocniciach v Považskej Bystrici, Bojniciach a v Myjave takmer šesť miliónov eur. „Nemôže to fungovať tak, aby celé príjmy dala nemocnica na mzdy, a nezostalo by na energie, lieky a zdravotnícky materiál,“ povedal župan Pavol Sedláček.
Chystá sa žaloba
Niektoré menšie nemocnice sa však zvyšovaniu platov snažia vyhnúť. V Žiari nad Hronom ponúkli sestrám nižšie úväzky a vymysleli im nové pracovné zaradenie, takzvanú manažérku pacienta. Podľa šéfky Komory sestier Márie Lévyovej je to vrchol. Komora chce osloviť ombudsmanku a chystá aj hromadnú žalobu na nemocnice, ktoré obchádzajú zákon. „Deje sa to postupne aj v ďalších nemocniciach,“ povedala Lévyová.
„Nechce sa mi veriť, že v 21. storočí sme na Slovensku dokázali prijať takýto zákon, aby som neplatil ľudí za to, čo robia, ale za to, koľko rokov praxe majú. Je to absurdné,“ konštatoval pre TASR riaditeľ Národného ústavu tuberkulózy vo Vyšných Hágoch Jozef Poráč. Podľa neho budú u sestier, ktoré robia rovnakú prácu, rozdiely v platoch až 300 eur.
Riaditeľka nemocníc v Leviciach a Topoľčanoch Marta Eckhardtová uvažuje, že sestrám dajú platy 640 eur, ale ďalšie odmeny a príplatky im zrušia. „Podľa zákona je 640 eur minimálny mzdový nárok, nie základná mzda,“ myslí si Eckhardtová. Lévyová to odmieta a tvrdí, že by to bol ďalší podvod, spáchaný na sestrách. Odvoláva sa na výklad rezortu zdravotníctva. „Do tejto sumy sa nezapočítava mzda za služby na pohotovosti, práce v noci a sviatky.“