O jednorázový prídavok k platom lekárov nestoja. Chcú dosiahnuť, aby sa ich mzdy menili každoročne podľa dohodnutého vzorca.

Podľa štatistiky je priemerný základný plat lekára 889 eur. Keby vám k nim pridali 300 eur, ako to sľubuje minister, mali by ste 1 189 eur. Žiadate pritom 1 153, čo znamená, že vám núkajú viac, než chcete. Prečo to teda odmietate?
Keď si pozriete memorandum, zistíte, že o 300 eurách sa nedá ani hovoriť. Minister ponúka od januára len 200.

Ale aj ďalších 100 od októbra.
Áno, ale v októbri tu už bude nejaký iný minister a my sa obávame, že nám ich nedá.

Prečo si to myslíte?
Máme také skúsenosti z minulosti. Dlhé roky sa viacerí ministri zdravotníctva chválili, že nám zvýšili platy o 5 alebo 10 percent. To je pravda, zvýšili nám základné mzdy. My však máme aj pohyblivú zložku, a tú nám riaditelia nemocníc vzápätí znižovali. Takže sme v konečnom dôsledku mali stále rovnaké výplaty, alebo dokonca ešte menšie. Okrem toho plošné zvyšovanie platov nie je to, čo sme chceli.

Minister tvrdí, že 300 by vám mohla závidieť väčšina dôchodcov.
No v skutočnosti to nie je 300 eur. To je rozprávka pre deti. Keby nám dali aj tých 100 eur v októbri, tak je to v priemere len 225 v hrubom. Po zdanení len 180, takže len polovica z toho, čo minister tvrdí, že nám chce dať. A vôbec to nerieši našu požiadavku, že sa tie platy majú každý rok meniť podľa dohodnutého vzorca.

To by však muselo byť zakotvené v zákone a do konca mesiaca nezostáva veľa času.
Nezostáva, ale naše požiadavky nie sú nové. Minister Uhliarik mal minimálne tri mesiace, aby zmenu zákona pripravil. No vláda už ukázala, že keď niečo chce schváliť, vie to presadiť aj na vláde, aj v parlamente v priebehu jedného dňa, takže ešte nie je neskoro.

Prečo vám na tom tak veľmi záleží?
My sme jediní štátni zamestnanci, ktorí nemajú definované platy. Tabuľky v minulosti zrušil minister Rudolf Zajac. Odvtedy má každá nemocnica vlastný systém výpočtu. Keby boli viazané na priemernú mzdu, menili by sa každoročne so zmenou životnej úrovne. Odpadla by kopa nezmyselných rokovaní bez výsledku, riaditelia nemocníc by sa nemohli vyhovárať, že peniaze nie sú. Lekári by boli celkovo
spokojnejší.