Prezident SR Ivan Gašparovič totiž vrátil parlamentu novelu zákona o platobných pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorá mala poslancom od Nového roka zmraziť platy, ako aj novelu zákona o sociálnych službách. Pavol Hrušovský (KDH) zvolal schôdzu na stredu 21. decembra.

Hlave štátu sa nepozdáva, že podľa nového znenia právnej normy má poslancovi patriť plat už dňom zvolenia, a nie až od momentu zloženia poslaneckého sľubu, ako tomu bolo doteraz. Podľa zákona o rokovacom poriadku poslanec začína vykonávať svoj mandát až zložením sľubu. Gašparovič preto upozornil, že ak by zákonodarca odmietol sľub zložiť alebo by ho zložil s výhradou, podľa ústavy to má za následok stratu mandátu. Jeho mzda by mu však už mohla byť vyplatená.

Zmrazenie platov bola reakcia snemovne na súčasný právny stav, podľa ktorého by sa platy poslancov od 1. januára zvýšili o stovky eur. Aktuálne totiž platí vzorec z dielne Richarda Sulíka (SaS), na základe ktorého sa plat člena snemovne počíta v závislosti od výsledku hospodárenia štátu.

Novele zákona o sociálnych službách, ktorá zavádza minimálnu výšku úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti na úrovni 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, vyčíta Gašparovič retroaktivitu, ako aj nepriaznivý dôsledok na sociálne slabé skupiny obyvateľstva. Spätne zákon podľa neho pôsobí tým, že pri ľuďoch využívajúcich sociálne služby už v súčasnosti umožňuje za určitých okolností posudzovať ich príjem a majetok podľa právnej úpravy účinnej až od 1. januára 2012.

Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu by mala schválená novela podľa prezidenta aj negatívny vplyv na prijímateľov sociálnej služby, prípadne na ich rodiny. "Dlhodobé zotrvávanie ich príjmu, po zaplatení úhrady za sociálnu službu, na úrovni blízkej sume životného minima, dokonca hlboko pod touto sumou, môže mať priamy dosah na ďalšie podstatné znižovanie životnej úrovne týchto osôb," argumentoval v rozhodnutí o vrátení zákona Gašparovič.