Slovensko si za predaj voľných emisií, ktoré máme ešte v ponuke, zaplatí. Ministerstvo životného prostredia totiž zmenilo svoje plány a ustupuje od priameho predaja inej krajine či obchodovania na burze. Za najvhodnejší spôsob predaja zvyšných 27 miliónov ton zvolil minister József Nagy (Most-Híd) obchodovanie cez sprostredkovateľa.
"Ministerstvo v súčasnosti pracuje na príprave verejného obstarávania na služby sprostredkovateľa. Vzhľadom na náročný administratívny proces je predpoklad, že tender by mohol byť vypísaný v lete tohto roku," potvrdila HN hovorkyňa envirorezortu Beatrice Hudáková.
Za predaj zaplatíme
Odmenu za svoje služby pritom vybraný sprostredkovateľ dostane za každú predanú tonu -- o aké percento z tony pôjde, ministerstvo zatiaľ nemá vypočítané. O povolenie ísť touto cestou požiadal Nagy aj ministerstvo financií. "Postup je v súlade so štátnym rozpočtom na rok 2011," uviedol pre HN hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Odborník na oblasť energetiky Karol Polanecký z Greenpeace štát varuje pred zvoleným postupom. "Dobrí a skúsení sprostredkovatelia nie sú lacní a Slovensko by si malo dať pozor na to, pre koho sa rozhodne. Táto skúsenosť už krajine poškodila," skonštatoval Polanecký. V roku 2008 za vlády Roberta Fica sme totiž predali emisie neznámej americkej firme Interblue Group so sídlom vo Švajčiarsku po 5,05 eura za tonu v čase, keď okolité krajiny predávali iným štátom za dvojnásobok. Neskôr sa dokonca ukázalo, že za firmou stáli Slováci, ktorí na obchode zarobili a čelia podozreniu z prania špinavých peňazí.
Práve tento obchod zatvoril podľa súčasného vedenia envirorezortu Slovensku dvere k budúcim možným priamym obchodom. Z analýzy, ktorú si ministerstvo vypracovalo a schválila ju aj vláda vyplýva, že rokovania stroskotali s viacerými potenciálnymi kupcami. Dôvodom bolo "pošramotené renomé na tomto trhu".
Burza sa odkladá
Zo správy je taktiež zrejmé, že ministerstvo nateraz odložilo aj predaj na burze. Pritom podľa Polaneckého by išlo o najtransparentnejší obchod. S Komoditnou burzou Bratislava, ktorá sa zaoberá predajom komodít a emisných kvót ani Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, sa však envirorezort nedohodol. Obe inštitúcie sú podľa nich technicky spôsobilé predaj uskutočniť, ale chýba im medzinárodné renomé na trhu. "Nemajú schopnosť nájsť potenciálnych kupcov a presvedčiť ich o dôveryhodnosti slovenských emisií," odôvodňuje v analýze Nagy.
Predseda burzovej komory Komoditnej burzy Ľudovít Scholtz oponuje. "Klienti, ktorí u nás obchodujú, sú z rôznych krajín sveta, nevidím dôvod, prečo by sme nemali mať renomé," reagoval Scholtz pre HN. Predaj prostredníctvom nich by navyše štát vyšiel s najväčšou pravdepodobnosťou menej ako cez sprostredkovateľa. "Poplatky by mal štát minimálne," dodal.