Strane Bélu Bugára sa na poslednú chvíľu síce podarilo vyrokovať časť dohody s kritikmi zákona o používaní jazykov menšín – Obyčajným ľuďom ustúpil pri povinných tlmočníkoch, na zavedení novej hranice pre dvojjazyčné obce však môže návrh v parlamente stroskotať. Zákon dostanú poslanci na stôl už dnes.

Rokovali štyri hodiny
Po novom by sa mal jazyk menšín stať úradným jazykom v obciach a mestách, kde národnostná menšina tvorí minimálne 15 percent obyvateľov. Dnes je tomu tak až pri 20 percentách. Pre Obyčajných ľudí je podľa ich lídra, nezávislého poslanca Igora Matoviča, naďalej neprípustné, aby zmenou zákona narástol počet dvojjazyčných obcí – na strane druhej im je hranica, ktorou sa bude tvoriť dvojjazyčná obec, podľa ich slov ukradnutá. „Navrhli sme mechanizmus, na základe ktorého ani zmenou percenta žiadna dvojjazyčná obec na Slovensku nepribudne, ani nezanikne,“ uviedol pre HN Matovič po viac ako štvorhodinovom rokovaní so zástupcami Mostu-Híd u podpredsedu vlády a predkladateľa zákona Rudolfa Chmela.

Spôsob, ako by sa to dalo zabezpečiť, špecifikovať nechcel. Podľa našich informácií by malo ísť o potvrdenie 15-percentnej hranice vo viacerých, ako len jednom sčítaní obyvateľov. Na ťahu je podľa Matoviča teraz Most, ktorý sa musí rozhodnúť, či návrh Obyčajných ľudí prijme. Bez ich hlasov však zákon, o ktorom chcú poslanci začať rokovať už dnes, v parlamente neprejde. Otáznym navyše zostávajú stále aj hlasy poslancov KDH. „Nevidíme dôvod na používanie menšinového jazyka v obciach s 15-percetným počtom obyvateľov menšiny,“ potvrdil nám podpredseda parlamentu a predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Prípustná je pre nich hranica 18 percent – preto pri debate o tomto zákone v pléne kresťanskí demokrati predložia pozmeňujúci návrh s týmto číslom. „Nie sme ochotní ustúpiť. Na 15 percentách bola dohoda, takže neviem, čo KDH rieši,“ reagoval pre HN predseda klubu Most-Híd Lászlo Solymos.

Škrtli tlmočníkov
Hrušovský aj napriek tomuto sporu nevylúčil, že KDH v konečnom dôsledku zákon podporí. „Uvidíme, ako sa bude vyvíjať rozprava,“ dodal. Isté už včera bolo, že konečná podoba zákona bude oproti návrhu, ktorý prešiel prvým čítaním, iná. Matovičovi sa podľa vlastných slov na tvrdom, no konštruktívnom rokovaní podarilo vybojovať u zástupcov Mostu ústupky a to napríklad pri paragrafe, ktorý upravuje používanie zákona na úradoch, v sociálnych či zdravotníckych zariadeniach.

„Zdravotné zariadenia napríklad nebudú povinné zamestnávať ľudí alebo tlmočníkov, ktorí ovládajú jazyk menšiny,“ vysvetlil Matovič. Podľa predstáv Mostu tomu tak malo byť. Televíznym vysielaniam zostane naďalej titulkovať vysielania v menšinových jazykoch. „V niektorých bodoch sme povedali áno a ustúpili, v niektorých došlo ku kompromisu, na niečom sa ešte musíme dohodnúť,“ vyhlásil po rokovaní Solymos.