Halloween sa na Slovensku šíri najmä prostredníctvom podnikových či školských večierkov, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých ľudia berú skôr ako intímny rodinný sviatok. Etnologička Zuzana Beňušková zo Slovenskej akadémie vied (SAV) si preto nemyslí, že oslava Halloweenu prekrýva pravý význam pamiatky na zosnulých.
"Ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru. Je známe, že sviatky sa čoraz viac privatizujú a tento Halloween zostáva stále na tej inštitucionálnej báze," povedala pre TASR etnologička. Vo vedomí ľudí sa však podľa nej tieto jesenné sviatky spájajú práve s tradičným slovenským sviatkom, nie s jeho americkou alternatívou.
Beňušková zdôraznila, že Dušičky a Halloween majú úplne opačný charakter, no keďže trúchlivá povaha pamiatky zosnulých nie je v spoločnosti "sláviteľná", do verejných priestorov sa dostáva skôr moment roztopaše a zábavy spojený s Halloweenom. Napriek tomu odborníčka nevidí riziko v tom, že by sa ľudia pri spomienke na svojich blízkych zosnulých nevedeli stíšiť. "Tá párty trvá nejakých päť-šesť hodín, ono sa to skončí a idú domov. Potom sú opäť vo svojich rodinných koľajach," objasňuje. Na Slovensku má rodina stále veľkú prioritu a aj sviatky na začiatku novembra sú časom, keď sa väčšina ľudí vracia k členom svojej rodiny a spomína na tých, ktorí ju opustili.
Samotný Halloween sa na Slovensko podľa Beňuškovej dostal po roku 1989 vplyvom amerikanizácie. Pôvodne je to však keltský sviatok, ktorý sa oslavoval na prelome letnej a zimnej časti roka. "Verilo sa, že vychádzajú škriatkovia, ktorí môžu ovplyvňovať ľudí. Vtedy sa ľudia prezliekali, aby zmiatli tieto bytosti a v podstate to bol večer plný čarov, ktorý Kelti svätili," vysvetľuje pôvod tradície odborníčka z Ústavu etnológie SAV.
Do Spojených štátov sa Halloween dostal s írskymi prisťahovalcami a od 19. storočia sa zmenil na americkú podobu. Aj keď zábava a chodenie po domoch v strašidelných maskách neladilo s naším prostredím, Beňušková hovorí, že už v minulosti sa na juhu Slovenska či v Rakúsku tento čas bral ako sviatok tekvíc. Tieto plodiny sa v týchto oblastiach pestovali a tak sa v jeseni vyrezávali a ľudia do nich dávali svetielka.