O zdravie Slovákov sa v týchto dňoch stará aj 25 českých vojenských lekárov. Misiu v Žiline už po návrate lekárov do práce ukončili. Pomáhajú ešte v bratislavských nemocniciach na Kramároch a v Petržalke, v Nitre a Ružomberku.

Koľko ľudí má vaša jednotka?
Je nás 27, z toho 25 lekárov, ktorí sú trénovaní na hromadné nešťastia, takže sú pripravení na akúkoľvek situáciu. Dokážu poskytovať zdravotnú starostlivosť v akýchkoľvek podmienkach. Máme po deväť chirurgov a anestéziológov. Po dvoch traumatológov, internistov a psychiatrov a jedného urológa. Ako organizátor a veliteľ pôsobím ja, jeden vojak je pre administratívu.

Kde ste slúžili predtým, než vás poslali na Slovensko?
Našu jednotku nasadzuje armáda do všetkých svojich operácií. Mám tu vojakov, ktorí v lete slúžili v Afganistane. Mám aj veteránov, ktorí boli aj na ďalších misiách, o ktorých nemôžem hovoriť. Ide o veľmi skúsených ľudí.

Ako vás tu prijali?
Vrelo nás prijali. So slovenským ministerstvom zdravotníctva komunikujeme nadštandardne. Napriek vysokej byrokracii v našich štátoch ma prekvapila rýchlosť reakcie oboch administratív.

Mali ste už nejaké skúsenosti z podobného protestu lekárov v Česku?
U nás sa tieto protesty na rozdiel od Slovenska reálne neuskutočnili. My sme síce boli pripravení zasiahnuť, ale drvivá väčšina našich lekárov už aj tak pracovala v civilných nemocniciach, takže pre nich to nebola žiadna zmena.

Prekvapilo vás niečo, očakávali ste iné podmienky na Slovensku?
Rozdiely sú vždy a všade. S Afganistanom sa to však nedá porovnávať. Každá vojenská akcia je jedinečná. Môžete byť pripravení, znalí pomerov aj vybavení najsofistifikovanejšími pomôckami, avšak výsledok vždy závisí od vlastného uváženia, veliteľského rozhodnutia a hlavne od rozumu. Na Slovensku bol najväčším problémom razantný úbytok lekárov. Na druhej strane práve preto si každý z našich špecialistov hneď našiel presné zaradenie, čo nie je zvyčajné na našich misiách. Naši vojaci musia byť schopní pracovať aj na cudzom území s výzbrojou, ktorá je tam k dispozícii. Musíme sa teda dokázať prispôsobiť. Najlepšie sme zladení s francúzskymi vojenskými lekármi v Kábule, kde máme svoj chirurgický tím v rámci tamojšej poľnej nemocnice. Tu sme sa posunuli o kúsok ďalej, lebo sa nám teraz podarilo vytvoriť česko-slovenské dvojice v rámci oddelení.

Niektorí z lekárov, ktorí neodišli, sa sťažujú, že už 48 hodín vkuse pracujú. Zvládate takéto nasadenie?
Na našich vojenských lekárov sa vzťahujú české paragrafy, ktoré umožňujú 96-hodinové nasadenie len s nutnými prestávkami. Naši ľudia sú na to trénovaní.

No keď má 25 lekárov nahradiť chýbajúcich 1 200, tak musíte byť na roztrhanie.
Naši lekári sú špecialisti a majú zabezpečiť len akútnu zdravotnú starostlivosť, aby sa zachránili životy pacientov. To sa dá zabezpečiť aj len s jedným či dvomi lekármi na oddelení.

Ako hodnotíte momentálnu situáciu v našich nemocniciach?
Situácia je veľmi dynamická. Mám informácie, že sa stabilizuje. Hlavne na východe a v strednej časti krajiny a posúva sa smerom do Bratislavy.

Misiu máte schválenú do konca mesiaca. Ako dlho podľa vás potrvá?
Možno pôjde o hodiny, možno o niekoľko dní. Len čo sa slovenskí lekári vrátia do práce, skončí sa aj naša úloha.