Primátori a starostovia obcí, v ktorých žije najmenej 20 percent národnostného obyvateľstva, budú mať od januára budúceho roka opäť k dispozícii zoznam obcí s presným menšinovým označením. Vláda totiž schvália zmenu svojho nariadenia z roku 1999, ktorého súčasťou je predmetný dokument.

Takýto zoznam bol pôvodne súčasťou zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. V júli tohto roku túto normu zrušila novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čím žiadny právny predpis neustanovoval takýto zoznam označení. Na základe novely sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj menšinový názov. Platí to pre značky označujúce začiatok a koniec obce, budovy orgánov verejnej správy, ale aj pre rozhodnutia vydané v jazyku menšiny.

Vicepremiér Rudolf Chmel zriadil odbornú pracovnú skupinu zloženú z historikov a jazykovedcov. Tí spracovali označenia obcí v menšinovom jazyku. Vychádzali pritom z tradičného používania označení, ale ohľad brali aj na súčasné požiadavky miestnych obyvateľov. V prípade rómskej menšiny sú označenia v ich jazyku totožné s tými v štátnom jazyku.

Zoznam obcí, kde žije najmenej 20 percent menšinového obyvateľstva, vznikol na základe sčítania z roku 1991. Jeho súčasťou je 655 miest a obcí, v ktorých žijú príslušníci piatich národnostných menšín. Najviac, a to 511, je maďarských obcí, 68 rusínskych, 57 rómskych, 18 ukrajinských a jedna nemecká. Ich počet sa do roku 2021 nerozšíri. Obec sa totiž môže dostať na zoznam vtedy, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov potvrdí, že menšinoví občania s trvalým pobytom v danej obci tvoria najmenej 15 percent obyvateľstva. Do úvahy sa pritom budú brať výsledky aktuálneho sčítania ľudu a toho, ktoré bude nasledovať o desať rokov.