Ministerstvo životného prostredia SR v analýze palivovo-energetických surovín odporúča, aby sa zadefinoval inštitút tzv. strategických nerastných surovín. Prieskum, pravidelné prehodnocovanie zásob, udeľovanie práv na dobývanie, podiel štátu na dobývaní a využívaní suroviny, ako aj obchodná politika by podliehali špeciálnemu režimu. Ten by koordinovalo príslušné ministerstvo. Z celkových zásob nerastných surovín na Slovensku tvoria približne sedem percent energetické suroviny. Vlani sa v SR evidovalo 82 ich výhradných ložísk, pričom najvýznamnejšiu časť predstavujú zásoby hnedého uhlia a lignitu (94 percent).
Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu pokrýva takmer 70 percent spotreby v SR, pričom ostatné množstvo sa dováža takmer výlučne z Českej republiky. Z celkového množstva evidovaných geologických zásob (1.081 miliónov ton) predstavuje podiel ekonomicky reálne vyťažiteľných zásob 9,8 percenta. "Vzhľadom na predpokladaný objem ťažby a overené vyťažiteľné zásoby je životnosť zásob uhlia obmedzená rádovo na desiatky rokov," uvádza sa v materiáli. Podstatná časť produkcie by mala od roku 2020 pochádzať z ložísk Nováky a Gbely.
"Podobne ako v iných krajinách strednej Európy, je uhľovodíkový potenciál Slovenska nedostatočný na to, aby uspokojoval domáci dopyt po rope a zemnom plyne," píše sa v analýze. Najvýznamnejšie ložiská ropy a zemného plynu na Slovensku sa nachádzajú v slovenskej časti Viedenskej panvy a vo Východoslovenskej panve.
Ťažbu ropy a zemného plynu prevádzkuje v SR takmer výhradne spoločnosť Nafta Gbely, pričom na západe krajiny sa ťaží približne 50 percent produkcie zemného plynu, na východe takmer 40 percent a v Podunajskej nížine asi desať percent. "Ložiská sú v súčasnosti už v štádiu doťažovania s využitím ekonomicky a technicky náročných prostriedkov. V prípade neobjavenia nových ložísk sa produkcia zemného plynu na Slovensku zrejme ukončí," približuje analýza.
Ropa sa ťaží na západe aj východe krajiny, ako však konštatuje materiál, ide o nevýznamné množstvo. Domáca ťažba ropy totiž pokrýva len okolo 0,4 percentá spotreby. Podstatná časť spotreby je permanentne krytá dovozom, najmä z Ruska (99 percent). "Množstvo evidovaných bilančných voľných zásob pri zachovaní súčasnej výšky ťažby teoreticky predstavuje surovinovú základňu na desiatky rokov," približuje sa v materiáli s dôvetkom, že vzhľadom na technicky a ekonomicky náročné doťažovanie existujúcich ložísk sa ťažba pri rope odhaduje na desať až 15 rokov.
Podľa analýzy je z pohľadu značného zastúpenia jadrovej energetiky na Slovensku žiaduce perspektívne riešiť aj zabezpečenie dostupných domácich zdrojov uránových rúd ako strategickej energetickej suroviny. "Zvyšujúca sa spotreba uránu vo svete spôsobuje jeho deficit na trhoch, čo vedie k zvyšovaniu jeho ceny, a tým aj ceny jadrového paliva. Krajiny, ktoré budú schopné dodať vlastný urán a požadovať len jeho prepracovanie na palivo, dokážu vyrobiť elektrickú energiu podstatne lacnejšie." Potenciálna ťažba uránových rúd na území SR prichádza do úvahy na dvoch hlavných geologicky overených lokalitách v Spišsko-gemerskom rudohorí.