Predseda Najvyššieho súd Štefan Harabin nevidí nič zlé na tom, že s ním na pracovné cesty lieta do exotických krajín i jeho manželka. Sedemdňový výjazd do juhoamerickej krajiny Čile, ktorý mu v utorok prekazil kolaps na letisku vo Schwechate, mal byť v poradí už štvrtou zahraničnou služobnou cestou v jej sprievode. Včera neobjasnil, prečo chcel mať opäť svoju polovičku pri sebe. Priznal, že nebola členkou oficiálnej delegácie.
Harabin sa mal zúčastniť na stretnutí predsedov najvyšších súdov Európskej únie so šéfmi súdov latinskej Ameriky a Karibiku. Manželku bral so sebou už v roku 2010, kedy s ním letela na cesty do Brazílie a Číny. O rok neskôr s ním bola v Brazílii.
„Takto postupujú viacerí iní predsedovia súdov a štátnici v demokratickom svete,“ vysvetlil viacročnú prax. Za dôležité považuje, že občania Slovenska doteraz jeho žene neplatili ani raz letenky a pobyt. Cestu si podľa neho teraz „zaplatila zo súkromných peňazí“.
V minulosti boli pochybnosti, či užitočné nekombinuje šéf najvyššieho súdu s príjemným. V roku 2011 odletel do Brazílie s manželkou o päť dní skôr ako zvyšní členovia delegácie. Z Austrálie sa naopak rok predtým vrátil päť dní po skončení kongresu, na ktorom sa zúčastnil.
Teraz mala byť cesta sedemdňová. Samotný kongres v hlavnom meste Čile sa uskutoční odo dnes do zajtra. Harabin sa bráni tým, že logistiku vrátane dopravy a ubytovania plánoval pozývajúci Najvyšší súd Čile.
Utorok a streda mali byť podľa šéfa sudcov vyhradené na prílet, nedeľa a pondelok na návrat domov. Program na sobotu nespresnil. „O termínoch nerozhodoval Najvyšší súd,“ tvrdí. Cestu platil šéfovi sudcov pozývateľ.
Kolaps a ani následný úraz, ktorý Harabin utrpel, nie sú vážne. Z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb ho prepustia domov dnes. HN to potvrdil primár Pavol Chňupa. „V dôsledku nedostatku spánku a asi i tekutín na letisku vo Viedni prekonal kolapsový stav,“ vysvetlil ošetrujúci lekár. K poklesu tlaku krvi podľa neho mohla prispieť náhla zmena polohy.
Predseda Najvyššieho súdu sa včera verejne poďakoval rakúskym a slovenským lekárom za starostlivosť. Rovnako aj dvom neznámym ľuďom, ktorí mu poskytli na letisku prvú pomoc.