Najprv vyhrali verejnú súťaž so zvláštnymi podmienkami v hodnote 26,1 milióna eur. Teraz im štát zadal spraviť aj dodatočné práce za ďalšie takmer dva milióny eur. Avšak už bez súťaže. Spoločnosť Váhostav, za ktorou stojí podnikateľ Juraj Široký, vďaka tomu už nielen opravuje Bratislavský hrad.
Kancelária Národnej rady s ňou najnovšie podpísala zákazku na zabezpečenie ochrany archeologických nálezov, ktoré sa v areáli hradu našli. „Zmluva bola uzatvorená z dôvodu nepredvídateľných okolností,“ uviedla hovorkyňa parlamentu Soňa Pőtheová. Okrem vykopávok sú podľa nej problémom aj tektonické poruchy v podloží.
Odborníci sú pritom k projektu kritickí. Ochrana rímskych nálezov na hrade totiž bude znamenať, že Váhostav sprístupní iba časť z nich. Zvyšok prevezie inde alebo nanovo zasype. „Je absurdné, že dôvodom sú parkovacie miesta pre papalášov,“ reagoval Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
Verejnosť sa búri
Zákazku vypísal parlament ešte pod vedením dnes už bývalého predsedu Národnej rady Pavla Pašku (Smer-SD). Zvolil pritom priame rokovacie konanie s Váhostavom, teda nie riadnu súťaž. Pőtheová pripomenula, že Váhostav zabezpečuje celý projekt, do ktorého spadá okrem garáží aj rekonštrukcia exteriérových plôch a obnova Zimnej jazdiarne.
Ešte pred niekoľkými týždňami vedenie parlamentu tvrdilo, že objavy archeológov predražia celkovú cenu rekonštrukcie o asi 225-tisíc eur. Napokon sa suma vyšplhala na vyše 1,8 milióna eur. Podľa hovorkyne však už tentoraz ide o konečnú sumu, ktorá sa nebude zvyšovať. Váhostav sa k novej zmluve zatiaľ nevyjadril. Hovorca Tomáš Halán prisľúbil odpovede pre HN v krátkom čase.
Plány so vzácnymi nálezmi na hradnom kopci medzitým spustili vlnu nevôle. Výzvu na zastavenie prác už podpísalo vyše šesťtisíc ľudí. A to vrátane odbornej verejnosti. „Takýchto objavov je tak veľmi málo, že by sme ich nemali narúšať bez toho, aby sa urobila otvorená súťaž a diskutovalo sa, čo ďalej,“ upozornil architekt Oliver Kleinert. Diskusia chýba aj Kunderovi, podľa ktorého sme jedna z mála krajín, kde sa 1500-ročná história môže zmiasť bez širšej zhody verejnosti.
Zmeny v pôvodnom projekte Váhostavu už odobril aj Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. Podľa toho bude plánovaná ochrana pamiatok primeraná.
Zasiahnuť môžu Pellegrini aj Nesrovnal
O celý projekt sa zaujíma už aj nový bratislavský primátor Ivo Nesrovnal. Ten uviedol, že jedným z jeho prvých krokov vo funkcii budú stretnutia s vedením parlamentu, na ktorých sa chce na rímske pamiatky pýtať.
Zasiahnuť by mohol aj nový šéf parlamentu Peter Pellegrini. Hovorkyňa parlamentu uviedla, že v krátkom čase sa bude projektom taktiež zaoberať.
Na okolnosti, za akých sa dostal Váhostav k celej zákazke, pritom HN už upozornili. Začiatkom leta totiž spoločnosť vyhrala súťaž, ktorej podmienky mohli byť podľa odborníkov diskriminačné. Na súťaži sa totiž mohli zúčastniť len firmy, ktoré mali skúsenosti s rekonštrukciou kultúrnej pamiatky mimoriadneho kultúrneho významu v rozsahu aspoň 22 miliónov eur, pričom súčasťou museli byť opravy barokových a rokokových diel. Takéto skúsenosti spĺňal Váhostav, keďže ten zabezpečoval už prvú fázu rekonštrukcie hradu v roku 2008. Okrem neho sa na súťaži zúčastnili ešte tri firmy.