Slovenské deti skončili vo všetkých troch meraných oblastiach pod priemerom OECD. Prečo sme sa tak dramaticky prepadli?

Na výkony detí má u nás výrazný vplyv domáce zázemie a medzi rokmi 2009 a 2012 sa socioekonomický status našich 15-ročných žiakov výrazne prepadol. Presunuli sme sa z úrovne priemeru krajín OECD na najvzdialenejší okraj. Medzi žiakmi sa roztvárajú nožnice a slovenské školy nedokážu, tak ako v iných krajinách, tieto socioekonomické rozdiely, vplyv zázemia, prekonať.

Podobným vývojom však prechádzajú aj iné postkomunistické krajiny. Napriek tomu sa im darí, Estónsko či Poľsko sa dokonca prebojovali medzi svetovú špičku...

Áno, aj v Poľsku je silný vplyv zázemia, ale ich školy ho dokázali prekonať. Napríklad zrušili osemročné gymnáziá, takže im najlepší žiaci ostali na základných školách a zachovala sa prirodzená konkurencia. Podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je u nás väčší a ich počet sa zvyšuje. Otázne je, nakoľko naše školy venujú osobitnú pozornosť slabým žiakom. Postačuje integrácia slabších žiakov medzi ostatných? Venujú sa im popoludní? Ja si myslím, že toto školy zanedbali.

Čo teda navrhnete ministerstvu na základe výsledkov PISA 2012?

Odporúčame ministerstvu, aby venovalo výraznejšiu pozornosť podpore žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia aj podpore žiakov, ktorí si vyžadujú individuálny prístup. Nesmie sa stať, že škola sa o 13. hodine zatvorí. Popoludňajší pobyt detí v škole a pomoc deťom, ktoré ju v rodinách nedostanú, to je to, čo potrebujeme. Vo Francúzsku trávia deti v škole 10 až 12 hodín vrátane popoludňajších aktivít. Francúzsko spomínam preto, že socioekonomické zázemie tam má tiež nadpriemerný vplyv na výsledky žiakov, zrejme pre veľký počet migrantov. Žiaci sú tam v škole do štvrtej až šiestej popoludní, a práve predĺženým pobytom detí v stimulujúcom prostredí sa Francúzi vyšplhali vo všetkých troch oblastiach na úroveň priemeru OECD.