Sme krátko pred voľbami. Čo ste za štyri roky urobili pre svojich voličov?
Sme v opozícii. Sami sme dali päťdesiat návrhov zákonov. Prešli tri. Ten dôležitejší sa týkal prednostného vyšetrenia, ktoré má byť iba v určitej hodine, aby si takýmto spôsobom niektorí nezarábali, ale Smer to aj tak neskôr zrušil. Pri dvadsiatich siedmich zákonoch sme boli spolupredkladateľmi. Ale najdôležitejšie je, že sme sa snažili upokojiť situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch a myslím si, že sa to trošku aj podarilo. Držíme stále kontakt s občanmi, aj náš program vznikal tak, že sme medzi nich chodili a zisťovali sme ich názory a počúvali návrhy. Myslím si, že sme sa neodtrhli od našich voličov.
Začali ste s tým, že ste v opozícii, ale aby ste realizovali program, bolo by lepšie dostať sa do koalície. S kým?
To je ten problém. Zdá sa mi, akoby novinári vypisovali súťaž pol roka pred voľbami, kto s kým po voľbách. Pre mňa to nie je najdôležitejšia otázka. Ale vieme si predstaviť, že by sa dala zložiť vláda bez Smeru. Zatiaľ to síce tvrdíme iba my, ale okrem strany Most-Híd vidíme ďalšie dve – Sieť a KDH, ktoré sú blízke programovo aj hodnotovo. Keby tieto strany povedali čo najrýchlejšie, že áno, vidíme takúto možnosť, mohlo by to mať nabaľovací efekt a ľudia by tomu mohli začať veriť.
Prečo vás Sieť zatiaľ ignoruje? Majú voči vám averziu, že ste starí politici? Lebo nemohli prepočuť túto ponuku.
Samozrejme, že nemohli. Ja som sa už viackrát vyjadril na adresu pána Procházku, že zaujať vie, len sa musí naučiť spolupracovať. A keď vie, že chce byť súčasťou vlády bez Smeru, tak musí začať spolupracovať buď s novými, alebo starými, alebo s akýmikoľvek politikmi. Jeden príklad: ak idete na nejakú operáciu, tak si vyberiete staršieho a skúsenejšieho chirurga. Ale ak idete k doktorovi, lebo vás bolí hlava, môže vám pomôcť aj mladý doktor. To musí platiť aj v politike. Na jednej strane sú tu politici, ktorí tvrdia, že my nie sme politici, lebo politici kradnú, tak potom sa nečudujme, že ľudia neveria politikom...
Hovoríte o pánovi Matovičovi...
Hneď ste to odhalili. A potom sú tu takí, ktorí hovoria, že nebudujeme politickú stranu, sieťujeme a so starými politikmi nie. Ale ak to nebude kombinácia, tak to môže skončiť tak, že budú chcieť operovať neskúsení a dopadne to zle pre Slovensko. Takže ak toto pán Procházka nevidí, je to veľký problém.
Sieť chce generačnú výmenu v politike. Radoslav Procházka sa vyjadril, že si počká na kandidátky. Viete sa s takouto výmenou stotožniť?
Pán Procházka sa nemôže stavať do úlohy arbitra a povedať, že na základe tejto kandidátky som ochotný alebo nie. Mal by si uvedomiť to, že ak chce vytvoriť vládu bez Smeru, tak potrebuje ľudí, ktorí, hoci boli viackrát či vo vládach alebo v parlamente, nemajú žiadny škandál, zabraňujúci vzniku vlády s nimi. Druhá dôležitá vec je, že aj my máme mladých ľudí, dokonca aj takých, čo neboli v politike a budú na kandidátke na zvoliteľných miestach. Ale mladí nie sú všeliekom. Nefunguje to tak, že mladý je dobrý a starý je zlý. Ak sa na to niekto takto pozerá, tak mu odporúčam ísť k očnému.
Spomínali ste aj vládu bez Smeru. Ale vedeli by ste si predstaviť, že by ste si sadli za jeden stôl aj s nimi a vytvorili veľkú koalíciu?
Ak by som to dnes pripustil, tak nerobím na tom, aby tu vznikla iná možnosť.
To sa vylučuje?
U mňa áno. Verím tomu, že ak sa ozvú tí dvaja kolegovia, tak sa stále dá vytvoriť atmosféra ako v roku 2010. Ale zatiaľ tomu verím iba ja. Potrebujem ešte ďalších dvoch a potom to začne fungovať. Takže preto takto nešpekulujem. Naše predstavy sú v niektorých veciach veľmi jednoznačné, a to sa netýka len schránkových firiem, ale aj malých a stredných podnikateľov a podobne.
Kedysi bývali spoločné opozičné rady. Predstavujete si to nejako takto? Oslovujete predsedov, že by ste chceli robiť takéto veci?
Mali sme takéto stretnutia aj s predsedom Siete aj KDH a neskôr sme sa stretli medzi štyrmi očami. Vyzeralo to tak, že takéto stretnutia budú, ale Sieť na to zrazu nemá vôľu.
Takže priamo vám nevysvetlili, prečo sa vás štítia?
Nie. Možno im radia, že so staršími politickými stranami by nemali ísť, ale to neviem. Keďže sa stále pýtate na pána Procházku, musím povedať jednu vec. Hovoriť o tom, kto je gazda a o gazdovstve, treba sa pozrieť na moje a jeho gazdovstvo. Človek sa chová približne rovnako na svojej záhrade, ako aj v kariérnom živote. Takže aj v politike.
Čiže teraz sa tvorí základ toho, čo uvidíme na jar vo voľbách?
Tak a uvidíme, aký bude základ, lebo ja jeho záhradu poznám.
Kedy predstavíte kandidátku?
My až 21. novembra.
Nepomohla by koalícia so Smerom, aby sa jedna veľká časť národa necítila vylúčená?
Zoberte si podnikateľov alebo druhý dôchodkový pilier. Navrhovali sme to riešiť zákonom, čo by znamenalo, že ak niekto nenasporí dostatok v druhom pilieri, tak by automaticky prepadol do prvého. Riešením nie je stále ho otvárať a vyháňať odtiaľ ľudí. Takto by som mohol pokračovať, ako si predstavujeme konkrétne veci. Teraz sa pýtam, či tí smeráci, ktorí pred rokom hlasovali úplne ináč, by pristúpili na takéto zmeny?
Situácia by bola iná, keby boli odkázaní na spoluprácu...
Ale to by bol celkom iný Smer. Ale ja takýto Smer dnes nevidím. Rozumiem tomu, čo dnes hovoríte, ale neviem, možno sa nakoniec stane to, čo hovoríte vy. Ale zatiaľ taký Smer nevidím. To znamená, že by povedali dobre, urobili sme chybu alebo keby to aj nepovedali. Dá sa povedať, že podmienkou vzniku takejto vlády je aj to. Toto zatiaľ nevidím.
Ani v tej neformálnej komunikácii? Určite sa stretávate.
Samozrejme, že sa stretávame, ale teraz, ako im rastú preferencie, dalo by sa povedať, že ani neformálna komunikácia nefunguje.
Ale občas, keď idete odovzdať nejaké hasičské auto s ministrom vnútra...
To je niečo iné. Ja hovorím, že pokiaľ budem mať možnosť pomôcť hasičom, je mi jedno, či to bude SNS, Smer... Vždy budem pomáhať.
Keď sa teda viete spriahnuť s Robertom Kaliňákom pri hasičoch, vedeli by ste sa spriahnuť s Robertom Ficom, aby ste pomohli Slovensku?
Bude Fico ochotný zmeniť svoju politiku tak, ako som to povedal? A to som povedal iba malý výsek. Preto hovorím, že dnes takúto možnosť nevidím.
Máte teda pocit, že váš program vylučuje nejakú debatu so Smerom?
Zatiaľ určite áno.
Nedávno vyšli dva prieskumy, kde koalícia OĽaNO-NOVA spadla pod sedem percent. Cítite možno zadosťučinenie?
Bol by som veľmi zákerný, keby som to tvrdil. Ale ak človek sleduje politiku a používa zdravý sedliacky rozum, tak musí vedieť, že spájať niečo, čo absolútne nie je komfortné, je problém. Tak ako to Daniel Lipšic urobil s Novou väčšinou, keď tam zobral liberálov. Odvtedy sa to s ním ťahá. Ľudia tomu neveria.
Hovorili ste o vytvorení pravicovej vlády s konkrétnymi stranami. Ale čo ak si bude treba sadnúť za stôl aj s Igorom Matovičom?
Otvorene hovorím, že Matovič bude problémom pre vytvorenie pravicovej koalície. Ak človek robí politiku Matovičovým štýlom, je otázne, kedy a čo vám urobí. Prísť s tým, že dostal ponuku zložiť vládu Ivety Radičovej za 20 miliónov eur a potom sa tváriť, že je to vtip... Ja nehovorím, ale rok potom padla Radičovej vláda a aj jeho pričinením. Človek, ktorý robí politiku spôsobom cirkusu, nebude na osoh budúcej vláde, ktorá musí byť veľmi stabilná.
Čiže to nie je človek kompromisov?
Nie.
Ak chcete stabilnú pravicovú vládu, potrebujete čo najviac percent. Na koľko sa cítite?
Stále hovorím, že prieskumy verejnej mienky nie sú konskými pretekmi. Nie je dôležité vyhrať v prieskumoch, ale vyhrať voľby. Myslím si, že na severe nás nevedia odhadnúť. Všeobecné očakávanie strany je dvojciferné číslo.
Nemohol vám sever oslabiť odchod primátora mesta Martin Andreja Hrnčiara?
Ani nie. Myslím si, že sme aktívnejší na severe, chodíme tam dosť pravidelne, a to zaváži. Nehovoriac o tom, že na kandidátke budeme mať aj pána Antala zo Žiaru nad Hronom, čo síce nie je sever, ale týmto vieme získať viac.
Kandidátku povediete vy?
Zatiaľ to vyzerá tak.
Aké sú vaše vzťahy s Andrejom Hrnčiarom po jeho odchode? Nezazlievate mu to?
My sme sa dokonca dohodli. Povedal, že ide preč, odovzdal mandát. Nedal sa presvedčiť. Asi cítil lepšiu možnosť. Však sa stal prvým podpredsedom Siete. Je to jeho rozhodnutie.
Vidíte nejakú možnosť zmŕtvychvstania SDKÚ? Už ich nespomínate ako koaličného partnera.
Ja si myslím, že už nie. Veľmi nerád to hovorím, ale, podľa mňa, sa SDKÚ nedostane do parlamentu. Hovorím to veľmi nerád, pretože SDKÚ ako reformná strana si takýto koniec nezaslúži. Zatiaľ síce nevidíme preferencie pravicových strán tak, že by bolo možné niečo vytvoriť, ale povedali by ste pred tromi mesiacmi, že Smer získa 38 percent? Však boli bližšie k tridsiatke.
SDKÚ dodávala ministrov. Takú stranu teraz pravica potrebuje. Máte ambíciu ňou byť?
My stále hľadáme partnerov a nehovoríme o lídroch. Tým sa stáva človek, ktorý udáva témy a vie nejakým spôsobom ostatných ťahať dobrým smerom. Ale hovoriť o tom, kto bude lídrom, je bezpredmetné. Oveľa dôležitejšia je debata o partneroch.
Pravé spektrum takého lídra potrebuje. Do istej miery ste si už niečo požičali z trosiek SDKÚ.
Vtedy to ešte neboli trosky. Keď sme „prebrali“ Luciu Žitňanskú, mali ešte nad päť percent.
Kto pochoval SDKÚ? Gorila, Mikuláš Dzurinda tým, že nevedel odísť, alebo to bol príchod Pavla Freša?
Myslím si, že tam bolo viac zásahov. Keby Gorila fungovala normálne, tak to pochová Smer. Jediný predseda, ktorý bol podľa spisu v tom byte, bol predseda Smeru. Ale bola to aj kauza daňového úradu. A potom prišlo obdobie po voľbách. Ja som mal zlé skúsenosti s Frešom. Bol veľmi pomalý. Fico poslallistiba trom – ako to on nazval – štandardným stranám, že ide s nimi rokovať. My sme rokovali ešte aj po nociach a Frešo ešte stále nebol rozhodnutý, či podpíše jeden variant alebo druhý ako to odmietnuť. Ja na takéto veci reagujem do pätnástich minút, keď nie som vo forme. Ak je predseda pomalý a neudáva tón v strane, tak strana padá. A potom im začali odchádzať poslanci.
Hľadáte si nejakého nástupcu?
Vidím pár ľudí, ktorí sa snažia. Ale jedna vec je, že niekto je pracovitý, ale musí byť príťažlivý aj pre voličov. Hľadal som to aj v SMK a dopadlo to tak, ako to dopadlo.
Prežije vás strana Most-Híd?
Myslím si, že áno. Už vidím ľudí, ktorí sú dosť agilní, ale aj pracovití. Takže strana už nie je iba o tom, čo hovorí Bugár. Je to napríklad aj Lucia Žitňanská, ale aj László Solymos v rámci straníckych štruktúr je vnímaný pozitívne, a takýchto ľudí by som mohol vymenovať viac. Ale nebudem prezrádzať všetko. Myslím si, že sme na dobrej ceste, ale nie na jej konci. Vtedy sme postavili stranu na osobe Bugára, ale pomaličky to meníme, a to je dobre.
Lucia Žitňanská je osoba, ktorá zaujíma voličov?
Určitú časť áno. Ale je dôležité, aby to takto vnímali aj štruktúry.
Ale podpora štruktúr a voličov sú dve rôzne veci...
Keď štruktúra dobre funguje, tak tomuto človeku vie pomôcť.
Vaša kampaň mierne podpichuje. Nemali by ste skôr hovoriť o riešeniach, a nie o tom, proti komu idete?
To nie je proti nikomu. Zoberte si napríklad eurofondy. Náš slogan hovorí, že problém s eurofondmi je vážny. A zároveň sme k tomu mali v parlamente vystúpenia. Aj v programe hovoríme o tom, že ako treba vnímať eurofondy. To znamená, že na každé takéto posolstvo je možné nadviazať naše konkrétne návrhy.
Takže adresáti sa u vás neboli sťažovať?
Niektorí sa ohradili, že to je proti nim, napríklad proti Sieti. Napokon zistili, že to gazdovstvo je štát, a to podpichujeme. Aj tam máme riešenie, bez akých vecí nám môže padnúť gazdovstvo.
Poďme teda ku gazdovstvu. Vo svojom programe sa chcete vrátiť k rovnej 19-percentnej dani, chcete znížiť odvody. Z čoho to budete financovať?
Máme možnosť získať skoro 15 miliárd eur z eurofondov. Tie treba efektívne využiť. Ďalšia vec, ak znížite daňové a odvodové zaťaženie malým a stredným podnikateľom, tak v tom momente vytvoria nové pracovné miesta. Ak máte ďalšie pracovné miesta, odľahčite sociálny systém. Nebudete toľko potrebovať na sociálne dávky.
Ktoré odvody by ste znížili?
Ak hovoríme o odvodoch a daniach, je dôležité uvedomiť si, kde koľko platíme. Myslím, že platíme veľmi veľa do poisťovní. Na druhej strane sa vždy hovorí, že v zdravotníctve je málo peňazí. Ja tvrdím, že ich je tam dosť, ale nie sú efektívne využívané.
Ale Sociálna poisťovňa je deficitná...
Ale hlavne kvôli dôchodkom...
Aj tak tam pár sto miliónov chýba. Ak to zosekáte, budete to musieť dofinancovať z daní.
My by sme to urobili z privatizácie. Napríklad časť z privatizácie SPP išla do sociálneho systému.
Ale privatizácia nie je systémové riešenie.
To je pravda, ale keď niečo štartujete, tak potrebujete balík peňazí, aby bol štart úspešný. Potom to už nemôže fungovať, lebo čo sa dá ešte sprivatizovať?
O tom hovoríte vo vašom programe. Predali by ste aj teplárne, elektrárne a plynárne?
Myslím si, že áno.
Koľko by ste z toho chceli získať?
To je skôr otázka na ekonómov.
Nemáme z minulosti zlé skúsenosti s privatizáciou? Bavili sme sa o Gorile, nevieme, čo je pravda, ale podozrenia sú.
Tie vždy boli aj budú. Otázne je, ako to viete obmedziť. Nehovorím o tom, že úplne to odstráni korupciu.
Keby sa sprivatizovali tie podniky, ponechali by ste si nejaký podiel, aby sme mali dividendy alebo by ste ich predali úplne?
Tam, kde by to mohlo vplývať na cenu energií, tak by bolo možno lepšie mať nejakú nohu medzi dverami. Ponechal by som aspoň niečo.
Napríklad v elektrárňach tú nohu medzi dverami máme, zmenšili by ste ten podiel?
Otázne je, aká veľkosť tej nohy je ešte funkčná. Momentálne máme 34 percent, otázne je, čo s nimi viete robiť.
Predali by ste ich, alebo by sme si ich nechali?
Tam, kde to má vplyv na cenu, je to na diskusiu. Myslím si, že lepšie skúsenosti máme s privatizovanými podnikmi. Nehovorím, že každá privatizácia bola dobrá, niekde to zahraničný investor zneužíval, lebo mal takú možnosť aj v zmluve.
Rámcovo bol podľa vás privatizačný príbeh dvoch Dzurindových vlád úspešný?
Ja si myslím, že väčšinou áno.
Je pre vás dôležitejšie dostať peniaze z privatizácie do rozpočtu alebo chcete znížiť priestor na korupciu?
Pre mňa je dôležitejšie znižovanie miery korupcie a zároveň, aby ten podnik fungoval efektívne. Keď sme zdedili štát po Mečiarovi, museli sme investovať 130 miliárd korún do ozdravenia bánk, až potom došlo k privatizácii. Ak máte dobrú zmluvu s privatizérom, tak podnik funguje normálne a bez toho, aby to bolo na škodu štátu.
V programe hovoríte, že finančné stimuly pre podnikateľov by nemali byť selektívne. Ako by ste sa zachovali, keby prišiel Jaguar Land Rover a požadoval by nesystémové stimuly vo výške miliónov eur?
Ak vytvoríme pravidlo, že podnikateľ dostane na jedno pracovné miesto X, tak potom pri vytvorení desiatich pracovných miest dostane 10 X. Ak ich bude niekoľko stoviek, dostane toľkokrát X. Presné číslo neviem. Ak sa vytvorí takéto pravidlo, tak to bude platiť všade. Aj pre Jaguar, aj pre nášho podnikateľa, ktorý tu ostane aj potom, keď mu skončia úľavy.
Niekedy treba konať operatívne...
To sú potom strategické záujmy. V takomto prípade môže štát poskytnúť aj niečo navyše. Ale momentálne vám neviem povedať, či je Jaguar Land Rover strategický záujem.
Je teda štvrtá automobilka v Nitre strategický záujem? Možno by sme ju privítali vo Vranove nad Topľou.
Pamätám si Ficove vyjadrenia ešte keď bol v opozícii a kritizoval Dzurindu, že ekonomika sa nedá postaviť len na jednom silnom segmente. A čo doniesol? Takže to nie je také jednoduché. Môžete prijať toho, kto má záujem sem ísť a ten dotyčný vždy čaká, aký veľký balík dostane. Keď hovoríme o tomto, pridal by som k tomu ďalšiu myšlienku. Ak hovoríme, že minimálna mzda bude 405 eur a vieme, že cesty napríklad vo Vranove sú zlé, tak tá minimálna mzda by mohla byť nižšia.
Takže podľa ekonomickej výkonnosti daného regiónu. A na koľko by ste to videli napríklad v Snine?
To vám neviem povedať, keďže sme sa na tom zatiaľ ani v strane nedohodli. Dôležitý je princíp. Momentálne sú tie cesty v takom stave, v akom sú. Naša myšlienka je natiahnuť, čo sa dá – buď diaľnicu alebo rýchlostnú komunikáciu – a na ne by boli prípojky z jednotlivých regiónov. To je dôležité, aby sa tam investori mohli dostať. Ale dovtedy by sme rozdelili minimálne mzdy, lebo investor si to preráta a možno si povie, že ušetrí toľko, že sa mu oplatí ísť aj do vzdialenejšieho regiónu.
O tomto sa čiastočne debatovalo aj pri učiteľoch, lebo na východe sa za tých 600 eur dá prežiť, ale na západe máte problém zohnať ľudí. Na to prišla odpoveď, že sme si rovní a oni odvádzajú rovnako dobrú prácu. Čo by ste povedali na tú výhradu?
Povedal by som, že tá rovnosť znamená nezamestnanosť na východe. Niekedy sa skryjeme za veľkú myšlienku rovnosti, ale otázne je, či neuškodíme ľuďom, ktorí len preto vyprázdňujú určité regióny, lebo tam nie je dostatok pracovných miest.
Veľa vašich voličov je z juhu, kde je tiež málo práce. Aj im by ste navrhli nižšie minimálne mzdy?
Tam, kde nie je podnik a nevieme tam zvýšiť zamestnanosť, tak určite. Ak máte len jeden podnik v danom regióne, tak ten bude diktovať. Ak tam dáme ďalší, tak ten prvý si nebude môcť dovoliť dať povedzme len 380, lebo druhý povie, že dá 400 a tam utečú všetci vycvičení ľudia s pracovnými návykmi.
Takže bude v jeho vlastnom záujme, aby tie mzdy zvýšil.
No určite. Preto hovorím, že niekde treba začať. Ak by toto malo byť štartom, tak si pokojne zoberiem svoje veci, pôjdem hocikam a budem tam vysvetľovať, prečo by som toto urobil.
A sú ochotní ľudia začať na tých 380 eurách?
Potom prichádza druhá vec. Nie si ochotný zobrať túto prácu, lebo robíš načierno alebo si odskočíš niekam do Rakúska, tak potom bude sociálny systém tvrdý a vypadneš.
Vedeli by ste teda ľuďom nielen prilepšovať cez odvody, ale v prípade potreby aj zobrať alebo odvody aj zvýšiť?
My vyčítame vláde, že na jednej strane je poriadku, keď chce od ľudí, aby si odpracovali sociálne dávky, aby mali pracovné návyky. A vláda to s prepáčením, pokašľala tak, že nie ona vytvorí pracovné miesta, ale hodila to na starostov. Za vlády Ivety Radičovej sme vytvorili 15-tisíc pracovných miest. Čistili sa toky, budovali sa malé protipovodňové hrádzky a súčasná vláda povie, kde čo treba, my sme na to vybrali 800 ľudí, ktorí to budú kontrolovať. Niekde majú dobré výsledky. Ale vo väčšine prípadov to flákajú. Toto nie je riešenie. Také miesta musí vytvoriť vláda. A kto nenastúpi, vypadne zo systému.
V Nemecku sa debata o utečencoch obrátila proti kancelárke Angele Merkelovej. Vy ste u nás patrili k tým optimistom. Nemáte pocit, že pravdu mali pesimisti, ako napríklad slovenská vláda?
V čom sme boli všetci za jedno, to je odmietnutie povinných kvót, že schengenské hranice musia byť silnejšie chránené, že Turecko, Grécko aj Taliansko sú povinné ich registrovať a že ekonomickí migranti u nás nedostanú azyl. Existuje tu skupina utečencov, ktorí utekali len preto, že je tam vojna, pretože ich prenasledovali za náboženské presvedčenie. Takým ľuďom treba pomôcť.
Pani Merkelová urobila chybu v tom, keď povedala, že prijmú 800-tisíc Sýrčanov a teraz sa každý vydáva za Sýrčana a oni to nevedia zvládnuť. A druhá vec, znovu sa hovorí o prerozdelení nejakých ďalších kvót. Ja hovorím, že neexistuje spôsob prinútiť tých ľudí, aby tu ostali.
Robí sa to cez mechanizmy, že im inde nedovolia pracovať alebo poberať sociálne dávky...
V poriadku, ale zo 650 ľudí, ktorým sme udelili v minulosti azyl, tu ostalo iba 26 percent. Ako prinútite ďalších 800? To nie je riešením. Vláde vyčítame hlavne strach, ktorý šíri. Rozumiem, že to využíva v predvolebnom boji a hovorí, ako chráni Slovensko, ale problém je v tom, ak vyvoláte strach z niečoho, čo neexistuje. Aký strach tu je? Z teroristov? Však ich vieme odhaliť. Báť sa máme teroristov, ktorí majú európsky pas a išli bojovať na strane Islamského štátu.
Ale vidíte, že to funguje.
Áno, ale som presvedčený, že niečo patrí k ľudskosti. Veď aj naši ľudia dostali pomocnú ruku, keď v 60. rokoch utekali na Západ. V tom teda budeme určite iní a toto hovorím aj našim voličom. Ale to neznamená, že ich vítame s otvorenou náručou.
Takže Merkelovej by ste nevyčítali ani tak veci, čo robí, ale skôr jej rétoriku?
Určite. Lebo najskôr pozve 800-tisíc ľudí, a potom to chcela silou-mocou rozdeliť medzi ostatné štáty. To nefunguje.
Ale kvóty nemali byť riešením, skôr išlo o akt solidarity.
Dobre, ale solidárni vieme byť aj bez toho.
A čo je teda, podľa vás, tá solidarita, ktorú vieme poskytnúť?
My by sme mohli prísť do toho tábora, kde sú migranti, povieme, aké máme možnosti a teraz môžeme zobrať napríklad 100 ľudí, potom ďalších sto...
Takže tí ľudia by sa mali prihlasovať, aby to nebolo nasilu...
Áno, presne tak. A toto je tá solidarita. Nejaké možnosti ponúkla aj cirkev, ale ostalo iba pri ponuke, lebo vláda sa nejako nesnaží. Solidarita nemôže byť vynútená, musí vychádzať zvnútra. Poviem, že títo ľudia potrebujú pomoc. Dobre, my im ju ponúkneme bez toho, aby nám niekto hovoril, koľko ľudí musíme prijať. Ostalo to len pri 200 sýrskych kresťanoch. No a kde sú?
Boli by obohatením slovenskej spoločnosti aj sýrski moslimovia?
Myslím si, že každý človek, ktorý prijme základné pravidlá spolunažívania daného štátu, je obohatením. To znamená, že, to som povedal aj v jednej debate, Ján Figel hovoril, že by sme mali prijať sýrskych kresťanov. Povedal som, že dobre, ale zoberte si, že niekto je ateista a my ho nezoberieme len preto, že nie je kresťan. Takto solidarita nevyzerá. Pre mňa je dôležité, či sa dokáže integrovať.
A podľa vás sa dokáže moslim integrovať?
Podľa posledného sčítania ľudu máme na Slovensku asi 2000 moslimov, v Bratislave majú tri modlitebne. Asi sú integrovaní, keď o nich ani nevieme. To znamená, že nevyvolávajú napätie.
Bol by problém, keby chceli mešity?
Myslím si, že áno.
Prečo? Sme predsa občianska spoločnosť a máme slobodu vierovyznania...
Mohol by tam byť problém, lebo vieme, že často to financujú rôzne extrémistické skupiny. Potom tam rozkazuje imám a on vás tam nepustí. Potom tam môže burcovať aj proti našej spoločnosti, našim pravidlám, a to už je v rozpore s princípmi občianskej spoločnosti. To už je extrémizmus.