Ruiny krvavými legendami opradeného Čachtického hradu sú o poznanie väčšie. Miliónovému eurofondovému projektu však stále hrozí fiasko. V šibenične krátkom čase musí obec zachrániť pamiatku pred takmer úplným zánikom.
Už skoro ráno je na hradnom vrchu čulý stavebný ruch. Biela dodávka doviezla hŕbu plochých kameňov, ktoré robotníci kus po kuse vyberali v neďalekom kameňolome. Použijú ich na domurovanie niektorej pivničnej klenby, v ktorých kedysi grófka Alžbeta Báthoryová vraj mučila mladé dievčatá.
Na realizáciu projektu boli pôvodne dva roky. Problémy s verejným obstarávaním, ktoré sa muselo opakovať štyri krát skresali dobu na polovicu. Už v apríli mala byť záchrana dokončená. Obci sa podarilo vyjednať predĺženie termínu do konca novembra. Prehliadka oboch nádvorí naznačuje, že ostáva nemálo roboty.
Hotovo na 70 percent
Starostka Anna Ištoková v podhradí vysvetľuje, že z krátkeho času ešte odhryzlo zlé počasie a archeologický výskum, ktorý sa realizuje súčasne so záchranou. Nič iné, ako že sa práce stihnú nepripúšťa. Rovnako stavbyvedúci Marián Tkáč, z firmy SOAR, ktorá v súťaži uspela.
„Ostatné zrúcaniny sa obnovujú desiatky rokov, tu sa chcú za rok zázraky,“ opisuje situáciu Tkáč, ktorý je tu teraz akýmsi hradným pánom.. Zmluva zaväzuje vymurovať celkovo 1040 metrákov nového muriva. Do konca júla bude hotových 770. K tomu treba prirátať terénne úpravy a práce na zastrešení viacerých častí hradu.
Žilinská firma sa v minulosti podieľala i na obnove Strečnianskeho hradu. Túto zákazku získala, keď jej predpokladanú hodnotu takmer 2,5 milióna eur v súťaži skresala na 1,08 milióna. Riaditeľ Ivan Vančo presviedča, že sa to na kvalite prác nijako neprejaví. Starostka priznáva, že pred niekoľkými rokmi sa klenba na druhej vstupnej bráne zrútila potom, ako ju zrekonštruovala iná stavebná firma. „Naceňovali sme to, naša cena je reálna,“ tvrdí Vančo, že sa do nej zmestia.
Kto pozná, v akom zlom stave boli ruiny, bude už teraz veľmi prekvapený. Zvnútra sa areál výrazne zmenil. Z hradu odviezli už 1700 kubíkov sutiny. V nej bolo oveľa menej na murovanie použiteľného kameňa, ako sa predpokladalo. „Museli sme na hrad dostať 250 ton nového kameňa,“ vraví Tkáč.
Múzeum nebude
Kysuckým murárom do roboty hovoria nielen pamiatkari. „Prekvapil ma horný hrad,“ vysvetľuje archeologička Jana Stehlíková, že skôr než vzácne nálezy očakávajú zistenia o málo známej architektúre hradu. Obnovu komplikuje, že v suterénoch východného paláca robotníci namiesto „valenej“ klenby vyhrabali zložitý systém stavieb s krížovými klenbami. Črtajú sa práce navyše, ktoré by mala doplatiť obec. „Vylúčené, nemáme na to peniaze,“ vraví Ištoková.
Architektúrou, či zachovanosťou Čachtice nemôžu konkurovať najzvučneším slovenským zrúcaninám. Legenda Báthoryovej z nich magnet pre turistov. Obec nateraz nevie, ako presne zachránenú pamiatku využije.
Po vzore neďalekého Beckova tu chce usporadúvať hradné slávnosti. Vstup bude zrejme od budúcej sezóny spoplatnený. Žiadnu expozíciu v novo zastrešených častiach Čachtice zatiaľ neotvoria. „Nedokázali by sme ju adekvátne zabezpečiť,“ dopĺňa starostka.