Z 12 strojov typu MiG-29, ktoré sme dostali z deblokácií ruského dlhu v rokoch 1993 a 1995, sú schopné vzlietnuť len dve až tri lietadlá. Zmluva je podľa informácií HN nastavená tak, že ruský štátny podnik RSK MiG paušálne inkasuje peniaze aj za odstavené, resp. nefunkčné stroje.
Servis jedného migu nás stojí ročne okolo 1,5 milióna eur, celkovo by sme mali platiť Rusom takmer 89 miliónov eur. „Zmluva je zle urobená. Platíme za niečo, nad čím nemáme kontrolu,“ uviedol minister obrany Martin Glváč (Smer-SD). Vinu hádže na predchodcu Ľubomíra Galka (SaS). Ten tvrdí, že problémy s migmi a nevýhodnú zmluvu s Rusmi zdedil.
Základná zmluva sa podpísala ešte v roku 2002 za prvej Dzurindovej vlády, keď rezort obrany riadil nominant SDĽ.
Základnú zmluvu uzatvoril rezort obrany ešte za prvej dzurindovej vlády v roku 2002. O tri roky neskôr ju ministerstvo pod vedením Juraja Lišku (SDKÚ-DS) zmenilo. „Vtedajší minister to odôvodňoval tým, že zmluva mala predchádzať častej poruchovosti a neschopnosti migov lietať. Malo to byť o tom, že sa zmluvnému partnerovi bude platiť každoročne paušálna suma a tá mala garantovať, že bude letuschopný istý počet stíhačiek,“ vysvetľuje poslanec Martin Fedor, ktorý bol v tom čase štátnym tajomníkom. Práve táto zmluva však bola podľa Galka nevýhodná. „Bola veľmi zlá. Platilo sa aj za to, keď lietedlá nelietali, neboli prevádzkyschopné a Rusi mali príliš dlhý čas na to, aby niečo opravili. Preto sa používali aj náhradné diely z nevyužívaných stíhačiek,“ tvrdí.
Stíhačky bez motora
Podľa jeho slov zmluvu práve za jeho pôsobenia zmenili. „Teraz neplatíme za dni, kedy má Slovensko menej než štyri prevádzkyschopné lietadlá a Rusi musia poruchy odstrániť do 72 hodín.“ Všetky životne dôležité časti stíhačiek navyše podľa neho musia vymeniť na vlastné náklady. Zmluva tak, ako ju uzavrel Galko, by mala platiť až do roku 2016.
Glváč teraz upozorňuje na nefunkčnosť našich stíhačiek. Tvrdí, že mnohým chýba motor, prevodové skrine či elektronické bloky. V súvislosti so zlým stavom migov podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Vinníkom je podľa neho Galko. Ten obvinenia odmieta. „Nikdy nebolo toľko letuschopných a prevádzkyschopných stíhačiek ako keď som ja končil. Ani teraz ani predtým,“ reagoval na Glváčove slová jeho predchodca. Zmluva, ktorú uzavrel je podľa neho oveľa výhodnejšia, ako to prezentuje minister.
Idú meniť zmluvu
Ministerstvo si to však nemyslí a rokuje s Rusmi o zmene textu zmluvy. Úpravy by sa mali týkať najmä posilnenia právomoci Slovenska. „Chceme, aby zmluva bola rovnako tvrdá pre obe strany,“ priblížil minister.
Na rokovaní s predstaviteľmi ruskej firmy, ktoré sa má uskutočniť v najbližších dňoch, chce naša stana požiadať aj o zmenu predmetu zmluvy a to tak, aby sme za peniaze, ktoré dávame, dostávali viac servisu. „Potrebovali by sme do zmluvy dostať aj generálne opravy, ale to bude ťažké rokovanie,“ dodal minister. Generálne opravy sú práve opravy motora a iných dôležitých súčiastok, ktoré v súčasných podmienkach zmluvy zakotvené nie sú. Do akej miery mienia Rusi ustúpiť, sme sa nedozvedeli. Na naše otázky mailom nereagovali.
Dlhodobý problém
Odborníci sa zhodujú v tom, že žiadne zmeny v zmluve nepomôžu. Stíhačky sú podľa bývalého náčelníka generálneho štábu Ľubomíra Bulíka (v čase ministrovania Jaroslava Bašku) v zlom stave, odkedy ich máme. „Podľa zmluvy, ktorú si pamätám ja, by sme mali mať schopných vzlietnuť 75 percent našich strojov. Takúto situáciu som zažil len raz,“ hovorí Bulík. Tie lietadlá majú svoj vek a je strašne náročné udržiavať ich v dobrom stave.
Aj podľa bezpečnostného analytika Petra Šveca je stav našich stíhačiek dlhodobo zlý. „Ale za podmienok, ktoré máme a za peniaze, ktoré do toho politického rozhodnutia dávame ani nemôže byť iný,“ skonštatoval pre HN bývalý vojenský pilot, vysoký predstaviteľ rezortu a aktuálne kapitán Boingu 737. Podľa neho riešenie celej obranno-bezpečnostnej situácie krajiny si vyžaduje zásadnú zmenu systému a novátorské, veľmi odvážne riešenia. „Namiesto trestných oznámení by minister mohol posadiť za jeden stôl všetkých bezpečnostno-strategických odborníkov štátu, aby pripravili novátorskú stratégiu, ktorá bude zodpovedať finančným možnostiam.“