Čierny deň pre slovenskú ekonomiku. Tak opozičné strany označovali 4. december 2012, keď poslanci Smeru zrušili rovnú daň.„Nejde o žiadnu posvätnú kravu, ktorú nemožno zarezať,“ odkázal vtedy opozícii čerstvý minister financií Peter Kažimír. Pravica sa už vtedy zastrájala, že keď sa dostane ku kormidlu, rovnú daň prinavráti. Teraz sa k svojim úmyslom opäť vracia – rovná dať je súčasťou predvolebného programu hneď niekoľkých opozičných strán.

Ako sa (ne) znižujú dane

Vlajkovú loď pravice,19-percentnú daň na všetko, zaviedol ešte minister financií Ivan Mikloš za druhej Dzurindovej vlády. Po nástupe Smeru prišiel firmám mastný účet – sociálni demokrati pre ne zvýšili daň z príjmu na 23 percent. Neskôr ju znížili o jedno percento. Vláda sa pri vtedajších reformách netajila, že jej cieľom je nasmerovať viac prostriedkov do štátnej kasy. To sa jej podarilo aj zvýšením daní pre lepšie zarábajúcich zamestnancov na 25 percent. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s odstupom času skonštatovala, že zrušenie rovnej dane síce prinieslo štátu viac peňazí, no zároveň došlo k zníženiu progresívnosti celého systému daní a odvodov.

Ďalšími peniazmi naplnil Fico štátny rozpočet tým, že neznížil daň z pridanej hodnoty z 20 na 19 percent. Pôvodne ju totiž dočasne o percento zdvihla Radičovej vláda. Do zákona si avšak dala, že ak si štát skreše deficit pod tri percentá, má sa výška dane automaticky vrátiť na 19 percent. Po nástupe Fica sa síce schodok podarilo stlačiť nadol, no DPH zostala nezmenená. Klesla iba od začiatku januára tohto roka na polovicu pri vybraných potravinách – avšak nie ako reakcia na vývoj ekonomiky, ale ako súčasť sociálneho balíčka.

Odvážne plány politikov

Za prinavrátenie rovnej dane sú teraz viaceré z opozičných strán. Napríklad Most-Híd. „Naďalej ju považujeme za najspravodlivejší systém zdaňovania,“ uviedla hovorkyňa KDH Nataša Žembová. Kresťanskí demokrati by pritom chceli dane okresať ešte omnoho viac, než je zvykom. Na 18-percentnú daň by chceli lákať zahraničných investorov. Ešte odvážnejšie plány majú sulíkovci. SaS by chcela plošne znížiť daň až na 15 percent – no iba rok pred ďalšími voľbami. Nižšie dane by boli správnym riešením, myslí si riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš. Daň zo zisku firiem by mala podľa neho spadnúť zo súčasných 22 na 19 percent, ako to stanovila ešte Dzurindova vláda. „Jej zavedenie by pomohlo pre fyzické, aj pre právnické osoby,“ povedal Goliaš.

Nestačí iba upravovať výber daní, ale aj následne výdavky štátu, upozorňuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. „Predpokladom na zníženie dane je audit verejných výdavkov a zamedzenie zbytočného štátneho míňania,“ dodáva. Až potom môže podľa neho budúca vláda premýšľať o tom, ako ich skreše. Zníženie dane z príjmu pre podnikateľov na 19 percent je kľúčové aj podľa Petra Kremského, projektového manažéra Podnikateľskej aliancie Slovenska. „Výpadky, ktoré by mohli vzniknúť v príjmoch verejných financií, by sa mohli kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, odhaľovaním daňových podvodov, ale aj obmedzením nezmyselných investičných stimulov,“ myslí si Kremský. Niektoré politické strany chcú dane zvyšovať – aspoň pre vybrané subjekty. Napríklad OĽaNO-NOVA plánuje zvýšiť dane pre banky a energetické spoločnosti až na 50 percent. SMK zas navrhuje trojaké zdanenie firiem – v závislosti od ich veľkosti buď 15,18 alebo 25 percentami.

Biznis chce menej byrokracie

Zníženie daní nie je jediná požiadavka nášho biznisu. Od budúcej vlády presne vie, čo mu pomôže generovať pracovné miesta a hospodársky rast. Podľa Hoštáka je absolútne najdôležitejšie, aby štát zvýšil politiku konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Rovnako by mal aj odbremeniť firmy od administratívnej záťaže – najmä uľahčiť proces zamestnávania, zrušiť povinnú zdravotnú službu pre malé podniky alebo odbúrať rôzne výkazy, hovorí Goliaš.

Navyše, podľa Kremského by sa nemal štát miešať do biznisu súkromným firmám v odvetviach, kde pôsobia firmy so štátnou účasťou, ktoré navyše využívajú štátne dotácie a pomoc. „Ide napríklad o sektor dopravy, telekomunikácií, logistiky, poisťovníctva, finančníctva či energetiky,“ vymenúva Kremský. Goliaš má presnú predstavu aj o tom, akou cestou by sa malo Slovensko uberať do budúcnosti. Chcel by, aby sme sa v hodnotení podnikateľského prostredia Svetovej banky dostali do prvej dvadsiatky. Na to je však potrebné začať robiť štrukturálnejšie reformy, po ktorých volajú analytici.

Čo plánujú politické strany spraviť pre biznis

Smer

-zníženie zdravotných odvodov pre nízko-a strednopríjmových zamestnancov. Takto sa zvýši motivácia zamestnávať, keďže pracovníci budú pre zamestnávateľov lacnejší

-pripravených je ďalších 30 opatrení zameraných na vyššiu efektivitu identifikácie, výberu a vymáhania daní

-od tohto roku sa zavádza úhrada DPH až po prijatí platby od odberateľa

-daňové licencie platili podnikatelia prvýkrat v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roku 2014, preto je po prvom roku platenia licencií predčasné hovoriť o zmenách a úpravách

Most-Híd

–návrat 19-percentnej dane pre firmy aj fyzické osoby,zrušenie daňových licencií , zdravotných odvodov z dividend a osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

–kolektívne zmluvy vyššieho stupňa by nemali platiť pre firmy, ktoré s nimi nesúhlasia

– jeden spoločný vymeriavací základ s nižšími sadzbami sociálneho odvodu pre živnostníkov a dohodárov

– zrušenie pracovnej zdravotnej služby (minimálne pre malé firmy)

– zjednodušenie zakladania spoločností s ručením obmedzeným, a to najmä znížením základného imania bez zásadných zmien právnej úpravy

– dlžník by nemal mať nárok na vratky DPH, kým reálne nezaplatil svojim veriteľom. V súčasnosti je to možné, aj keď je v konkurze alebo reštrukturalizácii

SaS

–návrat k rovnej 19-percentnej dani , od roku 2019 ju znížiť na 15 percent azrušenie daňových licencií

–vyšší limit paušálnych výdavkov živnostníkov na 60-násobok životného minima a zrušenie povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov

– znížiť výšku minimálneho základného imania spoločností s ručením obmedzeným na 1 euro

–zrušiť investičné stimuly

– umožniť podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu aj v prípade jedného veriteľa s pohľadávkou staršou ako 30 dní po splatnosti

– zaviesť postupné odpisovanie majetku podľa slobodného rozhodnutia daňovníka

KDH

– postupne znížiťkorporátnu daň na sadzbu 18 percent azrušiť daňové licencie

– zrušenie platenia zdravotných odvodov zo zisku vyplácaného spoločníkovi s. r. o., ak osoba, ktorej je zisk vyplácaný, už je raz zdravotne poistená, aby sa odstránil dôvod na presun aktivít slovenských firiem do Česka

– zavedenie „benchmarkingu“, teda porovnávania výdavkov tak medzi rezortmi, ako aj medzi krajinami. Aby sa neopakovala kauza CT alebo iné predražené nákupy na ministerstvách a iných ústredných orgánov štátnej správy

– za každýnový formulár budú musieť úrady zrušiť dva staré. Za každé 1 euro novej byrokratickej záťaže pre podniky budú musieť ministerstvá zrušiť záťaž za 2 eurá

– umožnenie živnostníkom predplatiť si daň a odvody vopred

– je priestor nazmiernenie odvodov platených živnostníkmi a zjednodušenie ich platenia cez zníženie počtu odvodových položiek.

(ide o návrh programu, ktorý ešte nebol schválený)

Sieť

– zlúčenie živnostenského a obchodného registra, ale aj protimonopolného úradu a Slovenskej obchodnej inšpekcie

–opatrenie Jedna pečiatka zaručí, že začať podnikať bude možné v priebehu jedného dňa a bude ho možné vybaviť na jednom mieste

–zníženie odvodového zaťaženia o 500 eur na každého zamestnanca a živnostníka. Zamestnávateľ si bude môcť znížiť odvody na maximálne 50 zamestnancov, teda do 25-tisíc eur ročne

– zrušeniedaňových licencií pre obchodné spoločnosti, obmedzenie povinnejzdravotnej služby iba na rizikové povolania, zrušeniepreškoľovania vodičov agastrolístkov

–znížiť počet sadzieb dane a výnimiek a odstrániť anomálie, keď napríklad živnostník platí vyššiu sadzbu dane z príjmu ako veľký podnik

– pre živnostníkov s obratom do 20-tisíc zaviesť dobrovoľný systémjednej platby , ktorá nahradí všetky odvodové a daňové povinnosti a komunikáciu s úradmi

OĽaNO-NOVA

– zakázaťschránkovým firmám uchádzať sa o verejné zdroje

– zriadiť jedencentrálny portál so všetkými informáciami týkajúcimi sa nakladania s verejnými zdrojmi (štátnych organizácií a podnikov, politických strán, samosprávy, ako aj iných prijímateľov verejných zdrojov)

– zaviesť pravidlo, aby akákoľvekzmena zákonov ovplyvňujúca podnikanie bola účinná vždy len od1. januára

– zvýšiťdaň z príjmu na 50 percent bankám a regulovaným subjektom (energetické monopoly)

– začínajúcim živnostníkom zabezpečiťročný bezplatný administratívny servis

– zaviesť možnosť zdaňovať príjmy živnostníkov formou paušálnej dane.

– zaviesť pravidlo, aby uvedenie faktúry odberateľom????? do kontrolného výkazu o DPH

SNS

–znížiť daň pre firmy aj fyzické osoby na 19 percent azrušiť daňové licencie

– zaviesť centrálny výber daní, odvodov a ciel

– strana chcezrušiť zdravotné odvody z dividend ajpovinné minimálne odvody pre živnostníkov

– prijať zákon o osobitnom režimeschránkových spoločností z tzv. daňových rajov a zakázať podieľať sa na čerpaní verejných zdrojovschránkovým spoločnostiam a firmám s nejasnou vlastníckou štruktúrou

–zdanenie monopolov a bánk osobitnou daňou do výšky šesť percent

– zrušiťodvodovú povinnosť pri určitých typoch pracovnoprávnych zmlúv (brigádnická činnosť, dohoda o vykonaní práce)

SMK

– zaviesť trojsadzbový daňový systém:15-percentnú sadzbu pre malých podnikateľov,18-percentnú sadzbu pre stredných podnikateľov a 25-percentnú sadzbu pre veľkých podnikateľov

–odvody zaplatené za zamestnancov postupne do konca volebného obdobiaznížiť na úroveň 30 percent

– obmedziť častý jav, keď agentúra zamestnávateľovi vyúčtuje za pracovníka pomerne vysokú sumu, pričom pracovník od agentúry dostáva minimálnu mzdu

–prehĺbiť stupňovitosť sadzieb dane z príjmov fyzických osôb – medzi 0-a 19-percentnú sadzbu navrhujeme vsunúť 10-percentnú sadzbu

– ostatné sadzby ponechať s tým, že na vyváženie navrhujeme, aby sa 25-percentná sadzba uplatňovala už pri nižšom daňovom základe.