StoryEditor

Vláda odporúča poslancom: zúžte si imunitu

17.06.2004, 00:00
Imunita ústavných činiteľov by sa mala zúžiť. Takýto návrh ministerstva spravodlivosti na novelizáciu Ústavy SR včera jednohlasne podporila vláda SR. Podľa schváleného návrhu by sa imunita poslancov mala vzťahovať len na výroky a hlasovanie v parlamente, a v prípade sudcov len na rozhodovaciu činnosť.

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic zdôraznil, že takto sa posilní rovnosť občanov pred zákonom. Na trestné stíhanie poslancov NR SR by tak už vyšetrovateľ nepotreboval súhlas pléna NR SR, a na stíhanie súdov zase súhlas Ústavného súdu (ÚS) SR. Na vzatie do väzby poslancov by stačil súhlas parlamentného mandátového a imunitného výboru a dodatočné schválenie plénom parlamentu, a v prípade sudcov súhlas ÚS. Ministerstvo vnútra dokonca neúspešne žiadalo, aby sa súhlas na vzatie poslanca či sudcu do väzby nevyžadoval, ak by boli priamo pristihnutí pri páchaní trestného činu.

Ústavná väčšina? Zabudnite!
Poslanec Peter Miššík (SDKÚ) pochybuje, že sa v parlamente podarí nájsť ústavnú väčšinu 90 hlasov na schválenie novely ústavy. Opozícia sa už totiž nechala počuť, že obmedzenie imunity by sa mohlo politicky zneužívať na šikanovanie poslancov. Miroslav Abelovský (nez.) by hlasoval za len v prípade, že by sa sprísnil režim pri vznášaní obvinení. Naopak, Smer by zvažoval podporu ministrovi návrhu, ak by išlo len o prípady prichytenia pri trestnom čine. Lipšic za zásah do imunity očakával kritiku. Pripomenul však, že poslanci minulý rok viac ako ústavnou väčšinou hlasov zaviazali vládu na predloženie takéhoto návrhu.

Obavy zo súdnej siene
Okrem pesimizmu poslancov naráža Lipšicov zámer na kategorický odpor Najvyššieho súdu SR. Ten sa totiž obáva, že v prípade akéhokoľvek podozrenia voči sudcovi môže minister spravodlivosti takéhoto sudcu dočasne pozbaviť funkcie. V rozhovore pre HN však Lipšic oponoval, že nevidí dôvod na ochranu sudcov za činy, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcií. "Účelové trestné oznámenia sa na Slovensku podávajú na kohokoľvek. Podanie trestného oznámenia a začatie trestného stíhania konkrétneho sudcu sú však veľmi odlišné veci," zdôraznil minister. Lipšic však našiel podporu u predsedu ÚS Jána Mazáka, podľa ktorého nie je imunita pre výkon ústavných funkcií v právnom štáte nevyhnutná.

Poslanci, ktorých imunita uchránila pred trestným stíhaním:
- v roku 1994 plénum NR SR zablokoval žiadosť o vydanie Jána Langoša pre dopravnú nehodu
- v roku 1999 poslanci nesúhlasili s vydaním Gustáv Krajčiho pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa
- v roku 1999 neuspel vyšetrovateľ so snahou o vyšetrovanie Ján Slotu pre údajný rasizmus

HN hovoria s predsedom Najvyššieho súdu SR Milanom Karabínom
Prečo odmietate obmedzenie imunity sudcov?
- Oslabilo by to nezávislosť súdov.
Aj keby išlo o prípady nesúvisiace s výkonom funkcie?
- Automatické trestné stíhanie by bolo zneužiteľné.
Tak to musíte vysvetliť?!
- Hocikto by mohol obviniť sudcu zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, a tým ho môže od rozhodovania o konkrétnom prípade odstaviť. Práve v takýchto situáciách má ÚS posúdiť, či je žiadosť na trestné stíhanie sudcu opodstatnená.
V tom sa však s Lipšicom nezhodnete.
- Poslanci musia zvážiť záruku, či sudcovia budú naďalej pri rozhodovaní chránení. Nie je totiž problém, aby ÚS dal súhlas so stíhaním, ak je zrejmé, že sudca spáchal trestný čin.

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
18. apríl 2024 22:01