Platy politikov sa zmrazujú každý rok od začiatku krízy, no aj tak ich koncom roka vždy zaskočí, že to treba urobiť znovu. Do konca roka zostáva parlamentu už len jedna schôdza. Vládny Smer-SD však dodnes nemá pripravený návrh zákona, ktorým by zvyšovanie miezd zastavil. Ak nemajú na budúci rok platy poslancov stúpnuť približne o 650 eur na celkových 4 213 eur, Národná rada bude musieť zasiahnuť a zastaviť ich rast v skrátenom konaní. Taký postup je pritom vyhradený pre situácie, keď hrozia vážne hospodárske škody alebo porušovanie ľudských práv. Šéf finančného výboru Daniel Duchoň (Smer-SD) vraví, že to stihnú. „Pripravíme a schválime novelu zákona,“ povedal HN.

Smer chce vlastné riešenie

S tým, že platy ústavných činiteľov budú rovnaké, počíta aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok z dielne ministra financií Petra Kažimíra. V Smere by si mohli pomôcť novelou, ktorú už do parlamentu predložil šéf Novy Daniel Lipšic. Štát by podľa nej ušetril vyše tri milióny eur. Stačilo by, keby k nej vláda schválila zrýchlenú procedúru. To sa však vláde Smeru nepozdáva a vraví, že Lipšic len zneužíva situáciu. „Vládna strana Smer príde tak, ako aj v minulosti, s vlastným riešením,“ napísali z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády.

Ministrov brzdí dlh
Platy poslancov nerástli od roku 2008. Rozmrazili sa len v roku 2011. Vtedy pravicová koalícia zároveň schválila, že sa budú krátiť podľa výšky deficitu v predchádzajúcom roku. Podľa tzv. koeficientu Richarda Sulíka (SaS) sa však mzdy ústavných činiteľov vypočítali len raz. Keďže tento rok má deficit štátneho rozpočtu klesnúť pod tri percentá, platy by sa už nekrátili a stúpli by o to výraznejšie. Členom vlády by však platy nerástli tak či tak. Ústavný zákon o dlhovej brzde vraví, že sa im platy zmrazia, ak verejný dlh krajiny stúpne nad 53 percent HDP. Dnes dosahuje takmer 58 percent.