Ani nový zákon podľa Suchodolinského nezlepší kontrolu nasadenia odposluchov. To by sa podľa neho dalo, ak by v komisii nesedeli politici.

Vladimír Suchodolinský,bývalý námestník Vojenskej spravodajskej služby

Ako funguje systém odpočúvania?

Keď sa dospeje pri nejakej operatívnej činnosti k názoru, že je potrebné niekoho odpočúvať, v rámci danej organizácie, ktorá je oprávnená žiadať odposluchy, postupujú podľa vnútorných pravidiel. Ak sa v základnej línii dohodne, že sa pristúpi k odpočúvaniu, štatutár, v našom prípade to bol riaditeľ služby, podpisuje žiadosť, ktorá sa odošle na súd, pod ktorý daná inštitúcia spadá.

To znamená, že vždy sa žiadosť odosiela sudcom?

Áno. Zodpovedný sudca sa k tomu vyjadrí. Schvaľuje sa to na základe žiadosti, kde je zadefinované, z akého dôvodu chcú na danú osobu nasadiť odposluch. Je známe, že tie odôvodnenia sú mnohokrát všeobecné.

Ako ste to zvykli v spravodajstve zdôvodniť?

Ja som nikdy nemusel zadefinovať požiadavku na odposluch, ale vždy sa tam riešia dva princípy. Jeden, nedať príliš veľa informácií von, aby sme nerozkryli prípad, a druhá vec je potreba nejakej kontroly, aby sudca mohol rozhodnúť na základe čo najviac informácií.

Sú tie rozhodnutia sudcov objektívne?

Oni si mnohokrát povedia, veď tá služba vie, čo robí. Ale bolo aj obdobie, keď nám veľa žiadostí zamietli a žiadali konkrétnejšie popisy. Niektorí sudcovia mali problém s tým, že nie vždy šlo o zákonné dôvody.

Keď to sudca podpíše, v tom momente je nasadená technika na danú osobu?

Áno. On vydá k tomu doklad, je to overené vodotlačou, tie doklady sa uchovávajú istý čas v archíve.

Sú prípady, keď sa ľudia odpočúvajú aj bez toho, aby na to existoval súhlas sudcu?

V rámci monitorovania záujmovej osoby sa robia takzvané bilingy. To sú postupy, kde sa robí denný výpis hovorov, kto komu telefonoval, komu hovor smeroval. Robia sa takéto štruktúry hovorov. Za účelom monitorovania jednej osoby sa do celého odpočúvacieho procesu môžu namočiť aj iní ľudia. Ak by to chcel niekto zneužiť, dokáže správne smerovať (aj keď iba krátkodobo) tú líniu odposluchov k osobe, na ktorú pôvodne neboli zákonne dôvody ju odpočúvať. Ale oni si to zdôvodnia tým, že potrebujú obsiahnuť celú líniu siete.

Ako je kontrolované, či odpočúvajú niekoho týmto spôsobom?

V podstate kontrola nad tým, akým smerom sa vyvíja sledovanie konkrétnej osoby, je v kompetencii nadriadených osôb, ktoré riešia samotný prípad.

To znamená, že tá kontrola je v rámci služby?

Áno. Neviem o tom, že by mal k tomu prístup niekto z inšpekcie ministerstva vnútra alebo poslanci. Ani samotná technická časť, teda ľudia, ktorí obsluhujú prístroje, nevedia, za akým účelom to je. Oni dostanú telefónne číslo a na základe schválených dokumentov vykonávajú svoju prácu.

Dochádza k zneužívaniu tohto systému?

História a prax potvrdzujú, že áno.

Nový zákon hovorí o tom, že poslanci kontrolného výboru budú môcť nahliadnuť do evidencie odposluchov. Stačí to na to, aby sa skontrolovalo, či ide o legálny odposluch?

Určite nie.

Prečo?

Pretože to, že budú môcť nahliadnuť do nejakej tabuľky, kde budú len nejaké mená a možno ani nie mená, len nejaké čísla a vedľa toho ďalšie číslo schvaľovacieho dokumentu od sudcu, nestačí. Nebudú mať prístup k živým zväzkom a prípadom, čiže nedokážu posúdiť, či to je dôvodné odpočúvanie.

Ako by sa dala zabezpečiť efektívna kontrola?

Určite by to nemali kontrolovať poslanci, určite nie príslušníci zložiek. Mali by to byť ľudia, ktorí rozumejú práci, ale sú nezávislí od politických strán. Urobili by sa nich previerky, nie iba formálne, ale komplexné. Najlepšie by bolo, keby sa vytvorila nezávislá kontrolná inštitúcia, kde by sa osadenstvo nemenilo po každých voľbách.

Podľa nového zákona tajné služby, ak uznajú za vhodné utajiť použitie osobitných finančných prostriedkov, budú môcť tak urobiť. Je to správne?

Prenesiem to ku kauze podozrení z tunelovania vo VSS. Rozpočet a takzvané osobitné finančné prostriedky, ktorými disponujú spravodajské zložky, čiastky, by mali zostať utajené, ale v prípade, že vzniká podozrenie z ich zneužívania, táto vyššie navrhovaná inštitúcia by mala mať možnosť nahliadnuť do financií a byť kontrolným mechanizmom.

Prečo?

Musí existovať v štáte mechanizmus, ktorý by zabránil zneužitiu štátnych prostriedkov. Aj spravodajské služby by mali byť nejakým spôsobom kontrolované. Dnes máme výbory, ktoré nemajú žiadne možnosti. Kontrolujú sa len samotné služby, ktoré sú napojené na politické vedenie.