Bratislava 6. januára (TASR) - Svoje rozhodnutie stať sa predsedom SDKÚ-DS napriek následnému vývoju v strane neľutuje. Prišiel o väčšinu poslancov, strana je bez podpredsedov, šéfa Ústrednej rady a po bývalom vedení ju stále ťažia finančné dlhy. Líder SDKÚ-DS Pavol Frešo v bilančnom rozhovore pre TASR napriek tomu tvrdí, že chce stranu viesť minimálne do volieb v roku 2016.
-Mali ste dobrý rok?-
Hlavne občania mali rok, v ktorom sa mohli jasne vyjadriť v troch voľbách. A je dobré, že to urobili a dali najavo, ako si predstavujú smerovanie krajiny. Je to dobré aj pre každú politickú stranu, ak môže vo voľbách otestovať svoje schopnosti. Je kľúčové pre stranu, aby svoj program a hodnoty dokázala presadiť vo voľbách. Všetko ostatné je z hľadiska voliča a demokracie menej dôležité.
-Vlani ste napriek vtedajšiemu odchodu trojice poslancov (Žitňanská, Beblavý, Vášáryová) hodnotili rok 2013 tým, že SDKÚ-DS zmenila svoje správanie a je zjednocujúcim prvkom na politickej scéne. Dnes tak rozhodne nepôsobíte. Kde sa stala chyba?-
Poďme po faktoch. SDKÚ-DS svojou politikou bola aj v roku 2014 zjednocujúcim prvkom na slovenskej politickej scéne, za tým si stojím. Napriek tomu, že Pavol Hrušovský dopadol v prezidentských voľbách katastrofálne, tak to, že sme spolu s Mostom-Híd dokázali podporiť spoločného kandidáta pravice, to bol signál, ktorý smeruje skôr k spájaniu ako k rozdeľovaniu. V komunálnych voľbách sme vždy podporovali spoločnú kandidátku stredopravých strán a odmietli sme koalície so socialistami. To je trvalá politika SDKÚ-DS.
-Akýmsi návrhom na zjednotenie bola aj myšlienka Ľudovíta Kaníka vytvoriť pred voľbami demokratickú koalíciu. Vaši partneri z pravice vám odkázali, že ak chcete niečo navrhovať, musíte si najskôr upratať doma.-
Odkedy som predseda strany, presadzujeme spoluprácu stredopravej scény. Odpoveďou na pád vlády Ivety Radičovej mala byť tzv. Ľudová platforma, ktorá, bohužiaľ, padla kvôli prezidentským voľbám a postoju KDH pretlačiť Pavla Hrušovského. Nechcem kritizovať svojich partnerov, ale ukazuje sa, že ak tlačíte rozhodnutie proti vôli voličov, tí ho odmietnu. Ak sa má niekedy vymeniť vláda Smeru-SD, tak to musí byť nejaká stredopravá koalícia, a tá by mala ešte pred voľbami ukázať známky životaschopnosti, aby ľudia vedeli, prečo idú voliť a komu dávajú hlas. Ľudo Kaník to len rozvinul, kam by to malo smerovať. Princíp ale zostáva rovnaký – buď chceme spolupracovať, alebo nechceme.
-Spamätala sa už pravica z pádu vlády Ivety Radičovej?-
Dnes ani pomaly neviete spočítať počet strán, ktoré sa vyskytli na stredopravej scéne, takže to tak celkom nie je. Osobne si myslím, že musí prísť ku generačnej obmene. Ľudia, ktorí k sebe nevedia nájsť cestu alebo už nemajú čo ponúknuť voličom, budú musieť odísť a prídu takí, ktorí spolupracovať vedia. To bude kľúčové pre budúcnosť. Aktuálne však v pravici stále pretrváva kríza.
-Vláda Ivety Radičovej padla pri hlasovaní o eurovale a pre odmietavý postoj SaS. Richard Sulík sa však domnieva, že ak by vláda neskončila vtedy, Mikuláš Dzurinda by ju položil svojimi intrigami voči Radičovej v inom čase, teda, padla by tak či tak.-
Ja som pri tom nebol, ale vidím dva kľúčové problémy vlády Ivety Radičovej: z ekonomického hľadiska zdedila osempercentnú dieru v rozpočte, ktorú musela upratať. Tá forma, ktorú vláda zvolila, že veľká časť upratovania prešla na živnostníkov či malých podnikateľov, bola mimoriadne nešťastná a nepravicová. Oveľa rozumnejším riešením by bolo zvýšenie niektorých nepriamych daní. Takto to bol úder svojim jadrovým voličom. Po druhé – voľba generálneho prokurátora. Dodnes nie je rozumné vysvetlenie, prečo poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš a na koho pokyn navrhol Dobroslava Trnku. To bol signál, kedy sa koalícia začala štiepiť.
-Takže zohral svoju úlohu Mikuláš Dzurinda?-
To, či na konci boli nejaké personálne animozity, neviem, nebol som tam priamo. Ale to prostredie pri voľbe generálneho prokurátora bolo nečitateľné aj pre mňa ako člena strany, nieto ešte pre voličov. Ale, samozrejme, že ak by bolo všetko v poriadku, tak tesne pred voľbami neodíde z SDKÚ-DS úradujúca premiérka. To bol najhorší odchod, ktorý sme mali. Bol to silný a jasný signál, že v tej strane treba urobiť poriadok. Zároveň to je zo strany vrcholného vedenia rovnako dodnes nevysvetlený odchod ako návrh Trnku.
-Ste predsedom viac ako dva roky, dnes sa dá povedať, že SDKÚ-DS nevyzerá dobre. Neľutujete svoju kandidatúru na predsednícky post?-
V žiadnom prípade. Som presvedčený že kandidatúra bola správna, čo dokazuje aj drvivá väčšina hlasov, ktoré som na kongrese vo Zvolene v roku 2012 dostal. Mandát je na štyri roky a ohodnotia to len a len voliči vo voľbách. Povedal som, že ak by sme neboli vo voľbách úspešní, som ochotný odísť, ale ak sú voľby v poriadku, tak v prípade vnútrostraníckych intríg treba pozbierať dostatočný počet hlasov, čo sa mojim konkurentom napriek obrovskej snahe nepodarilo. V ďalšom období musí dať SDKÚ-DS zrozumiteľnú ponuku a zrozumiteľné tváre, aby sme sa uchádzali o dôveru voličov v roku 2016.
-Takže chcete viesť stranu do volieb v roku 2016 a ak neuspejete, odstúpite?-
Jasné. Aj keby som neuspel v minuloročných krajských voľbách, tak by som odstúpil. Ak vám voliči povedia, že nemáte dôveru, tak odchádzate. Ale pokiaľ o tom hovoria funkcionári, tak to si treba vydiskutovať vo vnútri. Potom tí funkcionári zakotvia v konkurenčných stranách a vy vidíte iný motív ako úprimné starosti o SDKÚ-DS. Mnoho z nich chcelo zmeniť Slovensko a celý svet, ale vo vnútri strany neboli schopní zmeniť seba. Tu veľmi kvitujem, čo urobil Rado Procházka. Odišiel z KDH aj z parlamentu a povedal, že ak ho niekto do NR SR vráti, budú to voliči. To je príklad hodný nasledovania.
-Svojich podpredsedov ste si vybrali sám na kongrese vo Zvolene. Všetci zo svojich funkcií odišli. Bol to zlý odhad ľudí?-
Vyberal som z toho, čo v strane ostalo v parlamente krátko po voľbách. Ukázalo sa, že to nebolo celkom správne.
-Podpredsedom predsa nemusí byť poslanec.-
Urobil som to preto, lebo som sa uchádzal o širší konsenzus pri obrode SDKÚ-DS. Mohol som si vybrať aj niekoho, kto nebol v parlamente, ale v tej chvíli sa mi model, ku ktorému som sa nakoniec priklonil, zdal ako rozumný. Navyše, pre krátkosť času som nemal veľmi na výber. Realita je taká, že po pomerne úspešných eurovoľbách sa niektorí z nich chceli uchádzať o post predsedu.
-Ak by vám odišiel jeden - dvaja poslanci, dobre. Ale vám odišlo deväť poslancov z 11. Prečo? Zmenili ste sa od kongresu?-
Nezmenilo sa nič, my do bodky dodržiavame našu generálnu líniu, teda to, s čím sme boli zvolení na kongrese v roku 2012. Čo im vadí, neviem, nepoznám na Slovensku snáď nikoho, kto by im rozumel. Je to skôr otázka na nich. Či je to o ich osobných ambíciách, alebo preto, že sme stranu prebrali nie v dobrom finančnom stave, neviem.
-Po kongrese v Senici, kde ste čelili pokusu o odvolanie, nespokojenci ale aj politológovia nevedeli pochopiť, prečo ste neodstúpili. Za vaše zosadenie síce neboli potrebné tri pätiny delegátov, ale za odvolanie hlasovala drvivá väčšina prítomných. Prečo ste sa tak prísne držali čísel?-
Za moje odvolanie nebola ani polovica všetkých delegátov. Viacerí neprišli, ale ich hlasy sa do kvóra počítajú. Dôvod som povedal dopredu – mám mandát na štyri roky, schválenú generálnu líniu, a tak ako pri odvolávaní premiéra, ak nedonesiete 76 hlasov, tak pokračujem ďalej. Ja som tiež na tom trval preto, lebo som tvrdil, že funkcionárov nevedie úprimná snaha o obnovu dôvery v SDKÚ-DS. Povedal som, že ak tých hlasov bude podľa stanov dosť, bez slova odídem. O tom, či to bolo správne rozhodnutie, zase rozhodnú len a len voliči.
-SDKÚ-DS je dlhodobo najzadlženejšou parlamentnou stranou. Zvládate to?-
Keď sme preberali stranu, našli sme nulu na účte, nezaplatené faktúry za státisíce eur a niektoré miliónové dlhy. To, že sa nám podarilo finančne konsolidovať stranu, museli sme rázne škrtať, to je fakt. Prešli sme nejakým typom reformy. To, aké tam boli dlhy, to si treba pripomínať. To je niečo, čo som ešte nevidel. Zanechať dlh 3,7 milióna eur v strane od ľudí, ktorí ekonomicky reformovali Slovensko, nie je asi bežná vec. Za mojej éry sme urobili nula centov dlžôb. Naplánovali sme, ako to splatiť takmer celé do volieb v roku 2016. Budeme teda musieť šetriť aj na kampani.
-Premiér opozícii aj v roku 2014 často odkazoval, že nepredstavuje a nemá žiadnu alternatívu. Mýli sa?-
Premiéra ako alternatívu odmietli ľudia v prezidentských voľbách. Ja z toho nerobím záver o skorom konci vlády, ale už sa to stalo. Bol to veľmi silný signál. Zároveň, kauzy v zdravotníctve nadväzujú na obrovské kauzy z prvého volebného obdobia Roberta Fica. Ukazuje sa, že ten systém, kde sa vyciciava štát v prospech jednotlivcov, tu zostáva. Verejný tlak však už donútil predsedu vlády konať a zbaviť sa blízkych spolupracovníkov. Neurobil by to žiadny premiér, ak by necítil, že je jeho vláda ohrozená. Zlaté časy Smeru, keď mu všetko prešlo, sa musia nenávratne skončiť.
-Je tu teda nejaká alternatíva?-
Vláde sa zužuje priestor, priestor pre alternatívu sa teda otvára. Samozrejme, že premiér tvrdí, že tu nič iné nie je. Ale ak oni budú zarábať na chorých ľuďoch v nemocniciach, tak to nie je alternatíva. Či dokáže stredopravá scéna spolu vládnuť? Ja pevne verím, že áno. A garantujem vám, že ak SDKÚ-DS bude v takejto vláde, žiadne CT ani zarábanie na chorých ľuďoch nebude existovať. To je vylúčené.
-Silným opozičným momentom bola pred koncom roka mimoriadna schôdza na odvolanie predsedu vlády, ktorá spustila pomerne dramatické udalosti v podobe protestov ľudí v uliciach. To sa stretlo aj s kritikou. Napríklad premiér videl v opozičnom správaní, ktorá protesty organizovala, balkanizáciu politiky. Aj Béla Bugár sa vyjadril, že politika by sa mala robiť najmä v parlamente.-
Ja som na všetkých zhromaždeniach bol a ubezpečujem, že ľudia na Slovensku sú rovnako kultivovaní ako v časoch Nežnej revolúcie. Hovoriť o balkanizácii je totálna drzosť. Ak ľudia vyjdú na námestie, tak preto, lebo ich niekto hlboko urazil tým, že sa zarába na chorých ľuďoch. Na protestoch nebol ani jeden problémový človek. To, že si tam niekto občas zakričí, veď na to má právo.
-Protesty organizovali OĽaNO, SaS, NOVA a Alojz Hlina. Vás však na pódium nepustili. Mrzelo vás to?-
Ja sa na to nesťažujem. Mrzí ma ale ďalšie delenie stredopravej scény. Je to však ich voľba. Nech si ale udržia takýto kontakt s voličmi, a potom nemám nijakú obavu o výsledku nás všetkých.
-Za neformálneho lídra protestov bol označovaný Alojz Hlina, ktorý je aj výrazným poslancom v parlamente. Má na to, aby bol lídrom opozície?-
To ukážu voliči, kto má najväčší potenciál. Myslím si ale, že pri zápase niektorých politikov o post pravicového lídra treba myslieť na voliča a na možnosť spolupráce. Pri všetkom rešpekte voči svojim najmä novým kolegom si nemyslím, že niekto z nich je výrazne vyčnievajúci.
-Máme za sebou supervolebný rok. Ako čítate výsledky SDKÚ-DS?-
Prezidentské voľby – kandidát KDH nebol dobrý kandidát. Bol to neúspech Pavla Hrušovského, ktorého sme podporili. Opakovane sme sa snažili presvedčiť predsedu KDH Jána Figeľa, aby neponúkal nezvoliteľného kandidáta a keď sa ukázalo, že je nezvoliteľný, aby urobili ústupok voči iným kandidátom. KDH sa tu ukázalo ako extrémne tvrdohlavé.
-Keďže Pavla Hrušovského podporila aj SDKÚ-DS, bol to aj váš kandidát...-
Most-Híd ani SDKÚ-DS nemali svojho vlastného kandidáta do prezidentských volieb. To je fakt. Tak sa dohodli, že podporia spoločne kandidáta KDH. Neskôr sa ukázalo, že tvrdohlavosť KDH je veľmi veľká, aj keď najmä posledné prieskumy ukázali, že sa Pavol Hrušovský prepadal medzi marginalizovaných uchádzačov o prezidentský úrad. Opakovane sme skúšali presvedčiť KDH, aby ho stiahlo. Neúspešne. Následne sme prišli s kampaňou "Nedajme všetko jednej strane", ktorej cieľom, ale aj výsledkom bolo nezvolenie Roberta Fica za prezidenta. To, že nakoniec vyhral Andrej Kiska, ktorého sme podporili pred druhým kolom, považujem za úspech všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí.
-Eurovoľby.-
Dva mandáty sme mali, dva sme obhájili. Percentuálne to bol pokles, ale zároveň pribudlo päť či sedem strán, z ktorých okrem KDH sme všetky porazili. To je úspech.
-Po komunálnych voľbách hovoril premiér o debakli pravice. Vy to vidíte ako?-
Je neskutočné, ako dokáže premiér popierať realitu. Ak je niečo debakel, tak to, že v Košiciach a Bratislave nemali kandidáti Smeru ani takú odvahu, aby si na billboard dali logo svojej strany. V týchto voľbách ale všeobecne došlo k poklesu úspechu straníckych kandidátov na úkor nezávislých. Považujem to za vážnu výzvu pre všetky strany. Je na každom, ako sa s tým vyrovná.
-Vo februári môžu ísť voliči k urnám opäť, keďže bude referendum. Ako sa k nemu postavíte?-
Vždy je dobré, keď sa ľudia vyjadria. Povzbuďme ľudí k účasti, ja osobne pôjdem na referendum. Hlasovať budeme tak, ako sa doma poradíme.
-Začal sa rok 2015. Jednou z vašich vnútrostraníckych úloh bude doplniť chýbajúce vedenie SDKÚ-DS. Kedy sa do toho pustíte?-
Drvivú väčšinu orgánov máme funkčnú. Chýbajúce pozície chceme doriešiť na ústrednej rade, ktorá bude koncom januára. Vybrali sme ľudí, ktorí dokážu byť vo voľbách úspešní. Hneď, ako ich zbadáte, to pochopíte. V prvej sekunde.
-Aký to bude rok pre krajinu?-
Ja si želám, aby to bol rok, kedy sa SR zbaví možnosti, že niekto bude na chorých zarábať, želám si, aby tí, ktorí sa o seba dokážu starať, aby sa postarať mohli, a tí, ktorí nemôžu, aby dostali spravodlivú podporu a aby sa na tomto všetkom nedalo nepoctivo zarábať. Veľa tiež bude záležať od dvoch medzinárodných faktorov. Prvým je situácia na Ukrajine, kde si želám mier, druhým je otázka, ako dokáže EÚ odpovedať na túto výzvu a ako sa ekonomicky pohne ďalej. Toto výrazne ovplyvní Slovensko.
-Akú očakávate predvolebnú kampaň?-
Niekedy má človek pocit, že sa výrazne preceňujú politické či funkcionárske pohľady. Želám si, aby viac zvíťazila skromnosť a schopnosť počúvať vlastných voličov nad predstieraním vízií, pri ktorých sa môže ukázať, že po dvoch mesiacoch nefungujú.