Vyzerá to akoby miestne deti mali polovicu školského roka prázdniny. V skutočnosti však školu navštevuje len zhruba polovica z takmer sedemsto žiakov, ktoré sú na nej oficiálne zapísaní. „Tie deti sú s rodičmi v Anglicku,“ vysvetľuje starosta obce František Žiga. Škola však dostáva peniaze aj na deti, ktoré do nej nechodia. Štát tak ročne vyplatí zhuba 400-tisíc eur navyše. „Minister školstva Dušan Čaplovič chce šetriť na málotriedkach, ale mal by sa radšej pozrieť na školy, kde fiktívne vykazujú žiakov a kde žiaci nechodia. Tam utekajú obrovské peniaze,“ upozornil v parlamente poslanec Zsolt Simon (Most-Híd).
Zákon či rodičia?
Podobná situácia je vo viacerých obciach v okresoch Michalovce či Spišská Nová Ves. Rekord drží škola v Pavlovciach nad Uhom, kde na jedno dieťa pripadá 536 vymeškaných hodín. Aj odtiaľto začali Rómovia hromadne odchádzať za lepším životom do Belgicka či Veľkej Británie a deti brali so sebou. Bez toho, aby to nahlásili škole. „Ak mi rodič neoznámi, že dieťa chodí do inej školy, ostáva mojim žiakom a ak neviem, kde je, má u mňa neospravedlnené hodiny,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Bystranoch Júlia Čurillová. Hoci vedeniu obcí aj škôl vyhovuje, že štát posiela peniaze aj za deti, ktoré do školy nechodia, nemožno ich viniť z porušovania zákona. Povinnosť oznámiť prestup má totiž rodič. „Ako sú zákony postavené, to sa musíte pýtať tých, čo ich urobili,“ hovorí starosta Žiga.
Trestné stíhanie
Deťom, ktoré nechodia do školy, stúpa počet vymeškaných hodín. Ak ich žiak vymešká bez ospravedlnenia 15, škola to ohlási úradu práce a ten vezme rodičom prídavky. Ak dieťa vymešká viac ako sto hodín, škola to musí nahlásiť polícii. „Rodičov stíhame pre ohrozovanie mravnej výchovy. Ale keď pošlú potvrdenie, že dieťa chodí do školy napríklad v Sheffielde, musíme konanie zastaviť,“ hovorí policajt zo Spišských Vlachov, ktorý nechcel byť menovaný. Za uplynulý rok takto riešili zhruba sto prípadov. Deti, ktoré sú evidované v zahraničí, potom škola k 15. septembru preradí medzi žiakov, za ktorých štát platí len desatinu z dotácie na žiaka.
Zvláštna práca
Státisíce štátnych eur sú tak pri súčasnom nastavení legislatívy v rukách rodičov. Len od nich závisí, či a kedy deti zo slovenských škôl odhlásia. „Potvrdenia musíte naháňať. Niekedy sú sfalšované, bielidlom upravené,“ vysvetľuje Čurillová. Keď je potvrdenie vystavené len na rok a rodičia sa nevrátia, nasledujúci september sa situácia opakuje. Aj vyradeným deťom pritom ostáva trvalý pobyt v Bystranoch a keď sa vrátia, škola ich musí prijať. Keď sa v roku 2008 vrátila z Anglicka vlna migrantov, podľa riaditeľky boli triedy naplnené po 41 žiakov. Ďalším problémom je oddeliť deti odídencov od záškolákov. „Stane sa aj to, že po mesiaci príde dieťa v papučkách, že do žiadneho Anglicka nešli a že sa mu cnelo. To je jednoducho taká zvláštna práca,“ dodáva riaditeľka. Rezort dáva od problému ruky preč. „Treba to riešiť v úzkej súčinnosti školy, samosprávy a príslušného odboru sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo školstva nemôže vstupovať do ich kompetencií,“ reagoval tlačový odbor.