Elektronický náramok nosím na nohe poctivo už niekoľko dní.  V mojom prípade má slúžiť aj na otestovanie a ja som ho ešte vôbec neodskúšal. Piatkový večer bol horúci, čas na odskúšanie systému.

Tráviť koniec týždňovej šichty doma v takom počasí je trestuhodné. Ak zlé jazyky budú tvrdiť, že toto bolo pravým motívom opustenia môjho väzenia, nebudú ďaleko od pravdy. Teda nie ten trest.

Pozerám na hodinky, keď zamykám dvere bytu: 20 hodín 20 minút.  Kamarát ma zavezie do pohodovej  pivárne s pohodovou hudbou, kde sa stretávam s partiou. Systém má desaťminútovú toleranciu, za tú dobu sa určite nič neudeje.

Prečítajte si aj: VIDEO: Domáce väzenie. Náš redaktor skúša, ako "chutí" náramok na nohe

Okrem pár známych ma netrpezlivo očakáva aj akurátne vychladené čapované pivo. Svet je gombička, cítim sa ako na dovolenke. Už je po pol deviatej a stále nič.

20:35:  Z pohára už riadne ubudlo.  Parádne posedenie.

20:39: Niekto mi volá na mobil. Príjemný hlas mi oznámi, že majú hlásenie o mojom opustení priestoru.  Že prečo som odišiel. Že kedy sa vrátim.  A ja že musel som si niečo ísť nutne vybaviť a že sa vrátim o pol hodinku.  Na dispečingu museli určite začuť hlasitú hudbu.  „Veríme, veríme,“ akoby som odtiaľ počul, hoci nič také neodznie. Cítim sa byť prichytený ako žiačik, ktorého s cigaretou v ústach učiteľ načapal za rohom školy.

Ale klobúk dole pred ľuďmi, ktorých som nikdy nevidel. Zareagovali vcelku pohotovo. FUNGUJE TO!  Na ich počesť si dávam ešte jedno pivo.  Krátko po deviatej mám telefonát znovu z toho istého čísla. „Vráťte sa do režimu,“ vyzýva ma príjemný hlas nepríjemne.

Neviditeľná ruka zákona ma ťahá za nohu. Nálada je v ťahu. A to akože budem dvíhať mobil  až do polnoci?  Nebudem sa hrať na hrdinu - ak by som zostal v krčme, nepríde  oddiel kukláčov, aby ma schmatol, nasadil púta a šmaril do auta. Ani nepôjdem natvrdo sedieť, no nie je to príjemný pocit, mať niekoho stále za zadkom.

Kamarát ma odváža autom domov a smeje sa. Takto som si teda začiatok víkendu nepredstavoval.