Slováci sa opäť dostali do popredia záujmu prestížneho ekonomického magazínu The Economist a tentoraz sa to nestalo zásluhou korupcie ani krásnej prírody. Britský týždenník sa venoval téme ruskej propagandy zacielenej na rusínsku menšinu žijúcu v Zakarpatskej oblasti. V článku s názvom Long live Ruthenia píše o riziku etnického separatizmu a ožívajúcich snahách o autonómiu Rusínov na východnej hranici Slovenska, ktorí „požadujú uznanie ich národnej identity a nezávislosť svojej krajiny“.

SiInejúce hlasy

Tieto slová mal vysloviť samozvaný rusínsky líder Petro Gecko pre prokremeľskú agentúru TASS a majú byť oficiálnym rozhodnutím kongresu. Na ňom sa mali zísť zástupcovia rusínskych organizácií pôsobiacich na Ukrajine, Slovensku a v Poľsku. Správu však vyvrátil šéf Národnej rady Rusínov na Ukrajine Jevgen Župan, ktorá združuje 90 percent Rusínov žijúcich na Ukrajine.

Špekulácie o odčlenení však silnejú od jesene minulého roka, keď mal „premiér Podkarpatskej Rusi“ Peter Gecko, ktorý už niekoľko rokov žije v Rusku, požiadať ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri vytvorení novej republiky Podkarpatské Rusko. O silnejúcich geopolitických záujmoch Putina vtedy informovali viaceré ukrajinské médiá.

Na Slovensku bez vzruchu

Slová predsedu Národnej rady Rusínov Zakarpatia potvrdzuje hovorca rusínskej menšiny na Slovensku Peter Medviď, ktorý má k Županovi blízko. „Oficiálne organizácie Rusínov nesúhlasia s týmito vyhláseniami. Berieme to ako druh mediálnej vojny, manipuláciu a pokus o zneužitie rusínskej otázky v prospech konkrétnej skupiny,“ hovorí pre HN Peter Medviď. Ako pokračuje, pokusy o vytvorenie autonómnej oblasti siahajú do roku 1991, keď sa na Ukrajine s touto otázkou konalo legitímne referendum. Za samostatnosť vtedy hlasovalo 78 percent obyvateľov Zakarpatskej oblasti, ale k jej vytvoreniu nikdy nedošlo.

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska si myslí, že slovenskí Rusíni sú dostatočne odolní voči pokusom o manipuláciu a zneužívanie ich postavenia. Na rozdiel od krajanov z Ukrajiny totiž požívajú status národnostnej menšiny. „Slovensko im garantuje práva a príležitosti vyspelej európskej demokratickej krajiny na rozdiel od tých, ktorí sa pokúšajú túto menšinu zatiahnuť do propagandistických manipulácií a nemôžu im ponúknuť žiadnu lepšiu alternatívu,“ tvrdí hovorca rezortu diplomacie Peter Stano.

Separatizmus nehrozí

Naopak, Rusíni žijúci na Ukrajine samých seba považujú za občanov druhej kategórie. Pre tamojšie úrady totiž oficiálne neexistujú. „Napriek tomu nepotrebujú zvrhávať vlády, ani nevypovedajú lojalitu tamojšej vláde, ani sa nebudú pokúšať o separatizmus,“ dodáva Medviď. Oproti svojim východným susedom tak môžu slovenskí Rusíni využívať napríklad vzdelávacie a kultúrne inštitúcie s výučbou v ich materinskom jazyku. Medzi ne sa radí i profesionálne umelecké teleso Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS) z Prešova, ktoré rozvíja tradície Rusínov žijúcich na východnom Slovensku.

Ako hovorí riaditeľ PUĽS Juraj Švantner, pod program rusínskych umelcov sa posledné udalosti na Ukrajine nepodpísali. „Agitácie ani diskusie na našich predstaveniach sa nekonali. V súbore pôsobia Slováci, Rusíni i Ukrajinci, ale napriek tomu v ňom táto spoločenská téma nerezonuje,“ hovorí Švantner. O Geckovej požiadavke uznať rusínsku národnosť a vytvoriť autonómnu Zakarpatskú oblasť na Ukrajine sa dozvedel z médií. Po debate v slovenskej komunite Rusínov si Švantner spravil svoj vlastný záver:„Tieto správy považujem za fámy.“

Autonómia biznisu nepomôže

Peter Medviď zdôrazňuje, že na poslednom Všezakarpatskom zjazde v roku 2013 Rusíni vyjadrili plnú podporu pre európsku integráciu Ukrajiny. „Vidíme v tom šancu do budúcnosti. Chceme žiť v regióne, ktorý nepozná hranice. Hraničné priechody či rozdielna mena nám totiž výrazne komplikujú život,“ uzatvára Medviď. Ani riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba nevidí vo vzniku autonómie na východných hraniciach Slovenska prínos pre ďalší rozvoj biznisu medzi Slovenskom a Ukrajinou. Zakarpatská oblasť by totiž v rukách nemala potrebné nástroje na zmenu súčasnej hospodárskej politiky. „Z tohto pohľadu tu nie je žiadny priestor pre Bratislavu, Užhorod a Kyjev niečo meniť. Neovplyvnilo by to ani súčasný colný režim na hraniciach,“ tvrdí Duleba. Európska únia a Ukrajina už totiž uzatvorili predbežné dohody s jasnými pravidlami. Ako Duleba dodáva, autonómne oblasti ani nedisponujú nástrojmi dohodnúť si s Bruselom iné podmienky v zahraničnom obchode. „To platí i pre členské krajiny Európskej únie voči tretím krajinám mimo nej,“ uzatvára Duleba. Súčasný právny stav na Ukrajine navyše autonómiu Zakarpatia ani neumožňuje.