Slovensko sa stalo členom Európskej únie v rámci jej najväčšieho jednorazového rozširovania takmer presne pred desiatimi rokmi. Ako tento krok vnímate s odstupom času?
Príbeh Slovenska v Európskej únii je rozhodne úspešný. Vďaka vtedajšiemu dobrému stavu vašich verejných financií ste navyše boli schopní stať sa členom eurozóny už po piatich rokoch. Výrazné zásluhy za to treba uznať aj stredopravej vláde pod vedením Mikuláša Dzurindu, ktorá počas svojho pôsobenia udržiavala verejné financie zdravé a dostala vašu ekonomiku do takého stavu, aby spĺňala prístupové kritériá.

Slovensko počas týchto desiatich rokov celkovo prosperovalo, aj keď dnes, v pokrízovom období, podobne ako mnohé ďalšie členské krajiny musíte zápasiť s vysokou nezamestnanosťou. Tento problém však bude treba riešiť na celoeurópskej úrovni.

Ako sa z vášho pohľadu za týchto desať rokov zmenila situácia našej krajiny?
Slovensko je dnes úplne začlenené do európskej rodiny. Slováci sa tak môžu voľne pohybovať naprieč úniou a mladí ľudia môžu vďaka programu Erazmus zažiť život a štúdium v zahraničí. Slovenskí podnikatelia, a to vrátane tých malých a stredných, získali jednoduchší prístup na päťstomiliónový európsky trh.
A to isté platí aj opačne. Priame zahraničné investície aj turizmus na Slovensku za posledných 10 rokov neustále rástli, čo vytvára príležitosti na vznik nových pracovných miest.

Pozornosti sme však určite neunikli v čase, keď sa schvaľovala prvá záchrana Grécka. Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá sa na nej odmietla podieľať. Ako ste to vtedy vnímali?
V prvom rade termín záchrana je nesprávnym označením pre dobrovoľnú a podmienečnú finančnú pomoc, ktorú krajiny eurozóny poskytli Grécku aj ďalším krajinám počas krízy. Zdôrazňujem, že táto finančná pomoc bola dobrovoľná a každá krajina eurozóny mala právo rozhodnúť sa, či sa na nej bude podieľať, alebo nie.