Fontány Ríma či strechy Paríža. K týmto frázam, ktorými lákajú vychytené destinácie turistov, by sa mohlo pridať heslo paneláky Bratislavy, píše na portáli The New York Times v článku Monolity Bratislavy autorka Lisa Schwarzbaum.
Pohľad na naše hlavné mesto popisuje ako "fantastický, za predpokladu, že do kategórie fantastický počítate ... najväčšiu koncentráciu škaredých betónových bytových jednotiek."
Extrémnu koncentráciu nevkusných budov v Bratislave pripisuje Schwarzbaumová bytovej kríze po 2. svetovej vojne, ktorú paneláky vyriešili a aj sovietskej ideológii o rovnostárskej spoločnosti, ktorú jednotvárna paneláková zástavba vystihuje.
A hoci je podľa The New York Times paneláková zástavba typická pre celý bývalý sovietsky blok, predsa len pre Československo ešte o čosi viac, pretože boom v budovaní panelových domov z rokov 1959 až 1995 zmenil tvár československých miest tak, ako nikde inde. Ešte dnes až tretina Čechov a Slovákov "nazýva paneláky svojim domovom." Približne 130-tisíc ľudí býva len v jednej bratislavskej mestskej časti - v Petržalke.
"Nedôstojné králikárne, navrhnuté na demoláciu," cituje autorka výrok Václava Havla o panelákoch. Paneláky podľa Schwarzbaumovej nie sú ani hipstersky ironické, ani retro cool.
Do Bratislavy Schwarzbaumová vyrazila z "novopostavenej, nablýskanej" Wien Hauptbahnhof a asi za hodinu dorazila do "starej, nelogickej spleti" s názvom Bratislava hlavná stanica.
V Bratislave je podľa prestížneho amerického denníka ešte stále viacero pozostatkov komunistickej éry, ktorú reprezentujú "veľké podivné stavby" - masívna obrátená pyramída Slovenského rozhlasu; "hrozivo rozšírená" Slovenská národná galéria či Námestie slobody.
"S ľahkosťou sme mohli stráviť hodinu čumením a solídnych desať minút učením sa rôznych názvov: Most SNP, Nový most alebo UFO most," píše autorka o Bratislave.
Na záver autorka ironicky podotýka, že keď sa zastavila na toalete v reštaurácii, kde mala výhľad cez okno práve na Petržalku, zaujalo ju do okna vyryté sarkastické posolstvo: "Užívate si výhľad?"