„Od Smeru, ako vládnej strany, by som okrem bezbrehej kritiky očakával aj návrh riešenia,“ hovorí Jaroslav Naď.

Ako je možné, že s výnimkou Mosta-Híd na Slovensku neexistuje politická sila, ktorá by v oblasti kvót na utečencov kopírovala postoje západných krajín?

Nie je to úplne presné tvrdenie. Evidujem napríklad úplne jasné postoje politických strán Šanca a SKOK, ktoré majú proeurópsky postoj, založený na racionálnych úvahách a potrebnej solidarite. Bez vyvolávania strachu, klamania voličov či odvolávania sa na údajné zásadné spravodajské informácie, ktoré sú však v jasnom protiklade s informáciami spravodajských služieb našich spojencov v EÚ či v NATO. No je pravda, že z parlamentných strán je Most-Híd najčitateľnejší a konštantne presadzuje proeurópske riešenie.

Čím to je? Podľa prieskumov totiž Slováci za jeden z najväčších problémov považujú utečencov. Znamená to, že sa z klasickej opozičnej a napríklad proeurópskej politiky nedá vytĺcť politický kapitál?

Je úplne jasné, že keď tu politici s veľkým priestorom v médiách donekonečna strašia utečencami a v mnohých prípadoch vyslovene klamú a vymýšľajú si rôzne nezmyselné ohrozenia, ľudia to vnímajú veľmi citlivo. Na druhej strane aj ľudia na Slovensku majú proeurópsky postoj. Sú hrdí na členstvo v EÚ, na Schengen, na euro. Preto nie som úplne presvedčený o tom, či táto hra na preferencie pred voľbami bude fungovať až do volieb, najmä ak bude EÚ úplne oprávnene reagovať na naše konanie, ktoré nie je v súlade s európskymi hodnotami. Druhým aspektom je to, že sa Smeru darí cez tému utečencov veľmi slušne prekrývať rôzne kauzy, ktorých nie je málo.

A čo spomenutý Most-Híd? Čo je dôvodom na jeho zmierlivejší postoj (napriek tomu s kvótami nesúhlasí)? Je to jeho „menšinový charakter“, alebo je Most-Híd jedinou skutočne proeurópskou stranou?

Je to kombinácia faktorov. Ten najsilnejší je z môjho pohľadu politická vyspelosť vedenia tejto strany a ľudí, ktorí v nej sledujú medzinárodnú politiku. Je faktom, že napriek tomu, že pri viacerých otázkach nepostupoval Most-Híd populisticky, preferencie si udržal. Všetko je otázkou kvality a obsahu komunikácie strany.

Pamätáte sa na takúto situáciu, teda, že drvivá väčšina politického spektra zastávala jednotné stanovisko? Alebo sú utečenci niečo úplne špecifické, čo takto zjednocuje celé politické spektrum?

Je pravda, že sa NR SR zhodla na tom, že kvóty nič neriešia. Ale to neznamená, že sa politické spektrum zhodlo na celej téme, Smer a SNS majú oveľa vyhranenejšie a menej racionálne stanoviská ako ostatné relevantné strany. Najmä od Smeru ako vládnej strany by som očakával aj návrh riešenia, nie len bezbrehú kritiku. My, samozrejme, úplne legitímne môžeme našim partnerom v EÚ povedať, že nesúhlasíme s ich návrhom. Musíme však prísť s protinávrhom, s niečím, kde dokážeme, že sme solidárni a chceme pomôcť. Nikto nemá rád, keď niekto donekonečna kritizuje, ale riešenia neprináša.

Už v otázke Grexitu existovala naprieč politickým spektrom vcelku slušná zhoda na jednotnej pozícii. Znamená to, že Fico populizmom nainfikoval všetky ostatné strany a tie v súčasnosti už nevidia možnosť, ako iným spôsobom bojovať o voliča?

Je nešťastné, ak sa politické strany pri zásadných otázkach, medzi ktoré patrí obrana, bezpečnosť, ale napríklad aj naše európske hodnoty, riadia prieskumami verejnej mienky. Slovensko potrebuje politických lídrov, ktorí sa nebudú báť povedať našim občanom aj nepopulárne veci, vysvetliť im i náročné situácie a fakty. Aj vďaka svojej popularite by sa mohli pokúsiť zmeniť ich postoj. Populizmus nás ďalej neposunie, je nebezpečný a najmä krátkozraký.

Situácia na politickej scéne takto už dlhší čas vyzerá podobne v Maďarsku, kde vo svojej podstate celú debatu určuje Viktor Orbán a potom sa už len skáče okolo neho. Myslíte si, že takýmto spôsobom smerujeme na maďarskú cestu?

Nepozeral by som sa do Maďarska. Skôr sa obávam, že v súčasnosti sa približujeme k našej vlastnej zlej skúsenosti. Čoraz viac mi tu rôzne kauzy, ako aj celková politická klíma začínajú pripomínať mečiarizmus.

Prečo v tejto oblasti nepočujeme protesty z ostatných krajín EÚ z bývalého východného bloku, ako sú pobaltské krajiny či Bulharsko? Ani tam predsa utečenci nechcú zostať, krajiny sú relatívne „chudobné“ a najmä na severe taktiež žiadna moslimská komunita neexistuje. Tak prečo s tým nemajú problém oni?

Úplne s vami súhlasím. Všetko je o politickom nastavení vlád jednotlivých krajín, o citlivosti ich konania. Opakujem, svoj názor si povedať môžeme a aj máme, to je dôležité. Ale treba to urobiť slušne, priniesť alternatívu a tiež načúvať pozíciám iných krajín. Som presvedčený, že viaceré krajiny v Bruseli v zákulisí diskutovali a svojou šikovnosťou dosiahli rôzne ústupky a výhody. Ak si myslíme, že ako jediná krajina spomedzi všetkých súdením sa s EÚ kvôli takej citlivej téme, akou je otázka utečencov, niečo dosiahneme, tak je to veľký omyl. Ide o zbytočnú eskaláciu vzťahov, čo si uvedomil aj český premiér. Nuž ale u nás sú voľby zjavne skôr...