Utečenci z Blízkeho východu či Afriky síce nejavia veľký záujem usadiť sa na Slovensku, no ich šance zamestnať sa u nás nie sú mizivé. Rozhodujúce sú ich schopnosti a kvalifikácia, no ak ich vedia preukázať, majú pomerne slušnú šancu nájsť si zamestnanie. „Vyhliadky časti z nich môžu byť dokonca oveľa vyššie než niektorých súčasných nezamestnaných Slovákov,“ tvrdí generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti McROY Group Luboš Sirota. Potvrdzuje to aj stav na našich úradoch práce, kde azylantov tak ľahko nestretneme. Napríklad v roku 2013 ich bolo oficiálne nezamestnaných len osem, azylantov s registrovaným pobytom na Slovensku bolo pritom takmer 150.

Podľa personalistov a zamestnávateľských zväzov môžu imigranti nájsť najväčšie uplatnenie v strojárstve, stavebníctve, IT technológiách, zdravotníctve či pri rôznych pomocných a manuálnych prácach. „Otázkou zostáva, či by boli ochotní pracovať aj za minimálnu mzdu či nižšie platy,“ upozorňuje PR manažérka spoločnosti Profesia Katarína Klembalová.

Bariéry pri hľadaní práce

Najväčším problémom, s ktorým sa utečenci pri hľadaní práce u nás stretnú, je znalosť jazyka. Podľa výkonnej riaditeľky personálnej agentúry Index Nosluš Dariny Mokráňovej sa však môžu azylanti naučiť po slovensky skôr než napríklad Rumuni, ktorí k nám prídu čisto len za prácou. „Motivácia imigrantov naučiť sa náš jazyk by mala byť vyššia, keďže budú na Slovensku aspoň istý čas žiť,“ povedala Mokráňová.

Medzi ďalšie veľké bariéry patria napríklad rozdiely vo firemnej kultúre či v technológiách. „V dodržiavaní technologickej disciplíny máme pravdepodobne oveľa väčšie nároky, na aké boli zvyknutí vo svojich domovských krajinách,“ hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Niektoré domáce slovenské firmy môžu mať podľa manažérky pracovnej agentúry Adecco Ivany Heretik Vačokovej k utečencom negatívny postoj.“ Napríklad ženy moslimky majú veľký problém sa zamestnať v službách, keďže si zahaľujú hlavu,“ dodáva Miroslava Hlinčíková z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Diskriminácia a rasizmus na trhu práce na Slovensku je pomerne bežným javom, hovorí aj výskumníčka Inštitútu pre verejné otázky Martina Sekulová. Medzinárodné firmy zvyknuté na multikultúrne prostredie budú však podľa Vačokovej takýmto uchádzačom otvorené oveľa viac. Nie všetky spoločnosti požadujú znalosť slovenčiny, a preto utečenci, ktorí preukážu svoje vzdelanie a budú vedieť dobre po anglicky, by si mohli nájsť prácu aj vo veľkých súkromných firmách.

Ako sú na tom dlhodobo nezamestnaní

Slovenský trh práce je špecifický tým, že už pri desaťpercentnej miere nezamestnanosti prestáva dobre fungovať. To znamená, že firmy si nevedia nájsť zamestnancov, aj keď na trhu je stále veľa ľudí bez práce. „K vyčerpaniu trhu dochádza pri nezamestnanosti okolo deväť percent, vo vyspelých krajinách je to približne pri polovičnej úrovni,“ vysvetľuje Sirota. Dôvodom je podľa neho nevyhovujúca štruktúra slovenských nezamestnaných.

Z takmer 350-tisíc nezamestnaných nechodilo nikdy do práce až vyše 200-tisíc z nich a je teda zložité vôbec zadefinovať ich profesiu. Ďalších 100-tisíc ľudí bez zamestnania má skončenú nanajvýš základnú školu a viac ako 185-tisíc je bez práce dlhšie ako rok a strácajú tak pracovné návyky. Podľa Vačokovej by sa však nemalo zabúdať, že určité percento nezamestnaných Slovákov jednoducho nemá záujem o zaradenie do systému a vyhovuje im tento stav. Ak by však nezamestnaní Slováci získali potrebnú kvalifikáciu, ich šance uplatniť sa na trhu práce by sa kvalifikovaným utečencom vyrovnali. Azylant je však u nás považovaný za znevýhodneného uchádzača, čo znamená, že firma môže na jeho zamestnanie dostať od úradu práce príspevok.