Ukrajina je nesmierne zložitý rébus, ktorý si vyžaduje pevné postoje, ale aj veľmi zodpovedné a premyslené rozhodnutia. Povedal to dnes pre TASR v Banskej Bystrici Mikuláš Dzurinda, poslanec Národnej rady SR a prezident Centra pre európske štúdie Wilfrieda Martensa, po prednáške na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. Jej témou bolo vyhodnotenie 10. výročia členstva SR v NATO a politicko-bezpečnostné otázky v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine.
„Za prípadnú novú studenú vojnu nesie zodpovednosť jednoznačne Rusko. Ešte vždy môže Rusko prijať opatrenia, aby sa napätie na Ukrajine neeskalovalo, aby sa situácia upokojila a aby demokratické spoločenstvo nebolo nútené siahať k sankciám vrátane sankcií ekonomických," pokračoval Dzurinda.
Podľa jeho slov hrozba nepokojov, ale aj studenej vojny tu je, neprospela by nikomu a aj keď v konečnom dôsledku je presvedčený, že najviac by poškodila Rusko, najlepšie je tejto studenej vojne predísť. „Tu by mala pôsobiť aj slovenská zahraničná politika, tu by mali pôsobiť aj lídri spoločenstva, do ktorého Slovensko patrí – to znamená aliancia a Európska únia (EÚ)," podotkol poslanec.
Kľúčové posolstvo, ktoré chcel Dzurinda odovzdať študentom v súvislosti s 10. výročím členstva SR v NATO, bolo jeho vnútorné presvedčenie, že pred 10 rokmi sa Slovákom nemohlo nič lepšie stať, ako sa integrovať so Severoatlantickou alianciou a vstúpiť do EÚ. Uvedomujúc si, že žiadne spoločenstvo buď nie je bez chýb, alebo by mohlo fungovať lepšie. Zároveň je dnes aj našou úlohou, aby spoločenstvo, do ktorého sme sa integrovali, lepšie fungovalo:
„A to bolo, vlastne, také moje druhé posolstvo – aby sme neboli pasívni, ale aby sme naložili zodpovedne ak nie s týmto darom, tak s realitou, že dnes sme plnoprávny, riadny člen aj aliancie, aj EÚ," povedal Dzurinda.
Ako pokračoval, to, že sa mení život, napreduje globalizácia, či rozvíjajú sa informačné technológie, platí aj o politike a takisto aj o Severoatlantickej aliancii. Preto aliancia prechádza vnútornými reformami a preto by mala týmito reformami prejsť: „Ale zároveň, samozrejme, by sa mala zamýšľať veľmi aktuálne aj nad tým, aké sú kľúčové hrozby pre spoločenstvo, voči ktorým budeme čeliť a na ktoré by sme mali byť dobre pripravení," povedal Dzurinda.
V tejto súvislosti spomenul napríklad politiku v Severnej Kórei, občiansku vojnu v Sýrii, krehký vývoj, ktorý zaznamenávame v Afganistane, Iraku, ale aj v severnej Afrike či Afrike ako takej. Taktiež podľa neho treba dobre porozumieť tomu, čo sa odohráva na Ukrajine. „A, samozrejme, aj medzinárodné spoločenstvo, Severoatlantická aliancia a EÚ by sa mali snažiť nielen o to, čo sa tam odohráva, správne vyhodnotiť, ale prijať aj pravdivé, udržateľné rozhodnutia," uzavrel Dzurinda.