Milan Lapin, klimatológ Univerzity Komenského v Bratislave

Teplé počasie v Arktíde v týchto dňoch oslabuje tradičné západné prúdenie od Atlantického oceánu v Európe. Vzduch z africkej Sahary tak k nám preniká ľahšie, vysvetľuje klimatológ Lapin. Podobné počasie bude aj v najbližších dňoch.

Slováci zvyknú cestovať za teplom k moru. Uplynulé dni toto pravidlo neplatilo, nie?
Rozhodne bolo u nás teplejšie ako v okolí Stredozemného mora. To má teraz teplotu od 24 do 28 stupňov Celzia a ochladzuje pobrežie.

Čo je príčina horúčav, ktoré sme zažili?
Celkovo vyššia teplota na Severnej pologuli. Relatívne teplé počasie v Arktíde oslabuje v Európe tradičné západné prúdenie od Atlantického oceánu. Vzduch z africkej Sahary môže tak ľahšie prenikať cez Stredozemné more až k nám.

Máme si na extrémy zvykať?
Po roku 1990 sa pravdepodobnosť takýchto vĺn horúčav zvýšila. Tento rok sme vpád horúceho vzduchu zažili už v polovici júna, vlani Slovensko zaznamenalo štyri takéto vlny. Teplé bolo takmer celé leto v roku 2007 a 2003. V roku 1992 prúdil horúci vzduch zo Sahary celý august. Mesiac bol vďaka tomu teplotne až šesť stupňov Celzia nad dlhodobým priemerom.

Dá sa povedať, že leto týmto vyvrcholilo?
Aj napriek studenému frontu, ktorý nás zasiahne dnes v noci (z pondelka na utorok, pozn. red.), teploty naďalej ostanú nad dlhodobým priemerom. V závere týždňa možno čakať obnovenie južného prúdenia. Už by však nemalo byť až tak teplo.

Slnečný a horúci júl, ktorý prežívame, príliš nekorešponduje s počasím počas zvyšku roka.
V tomto roku máme mimoriadne veľa zrážok. Obdobie do 30. júna bolo na Slovensku historicky druhým najdaždivejším polrokom od začiatku meraní vôbec. Napriek tomu už začína byť na viacerých miestach citeľne sucho. Zásoby pôdnej vlahy sa vďaka zvýšeným výparom vyčerpali hlavne na západnom Slovensku.