Čo znamená v praxi rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva?
Keďže Slovenská republika svojím konaním porušuje ľudské práva sťažovateľov, malo by prísť k legislatívnym úpravám zákonov, ktoré danú problematiku regulujú. A to s cieľom odstránenia stavu, ktorý porušoval ľudské práva vlastníkov nehnuteľností.
Musí štát konať skôr ako v roku 2016, keď má podľa poslednej legislatívnej úpravy regulované nájomné skončiť?
Určite áno. Aj súd konštatoval, že štát musí pristúpiť k opatreniam, ktorými zabezpečí zadosťučinenie vlastníkom. Zákonom sa stále porušujú ich práva. Keď niekto za byt v centre Bratislavy platí sto eur nájomné a zákon stanovil vlastníkovi možnosť zdvihnúť ho o dvadsať percent, to stále nekryje ani základné náklady. To nevyrieši nič.
Aké odškodné budú vlastníci žiadať?
K tejto otázke sa vyjadrujeme zatiaľ opatrne. Neradi by sme hovorili čísla, ktoré nemusia byť reálne. Stačí si predstaviť, ako by to vyzeralo, keby niekto pracoval, mal dostávať len minimálnu mzdu a niekto by mu ju dvadsať rokov neplatil.
Ako by mal postupovať štát?
Štát by mal prehodnotiť svoju sociálnu politiku v oblasti bývania, aby sa stala cielenou – to znamená, že výhody lacného bývania bude požívať naozaj len ten, kto je na to odkázaný a náklady s tým spojené by mali ísť na plecia štátu a nie zaťažovať tým vlastníka nehnuteľností, ako to bolo doteraz.