Je podľa vás potrebné hlasovať o niečom, na čo vlastne ani neexistuje spoločenská objednávka?

Ale táto diskusia existuje. Téma registrovaných partnerstiev sa na pôde parlamentu objavuje už posledné tri roky a otvára sa aj pri takých otázkach, kde to vôbec nie je potrebné.

Takže preventívne niečo zakázať je v poriadku?

Lenže my sme krok pozadu. Pozrite sa, ako to vyzerá v Európe. Tieto témy sú absolútne aktuálne.

Ako podľa vás vyzerá tradičná rodina?

To je úplne normálna rodina. Otec, matka, a ak Boh dá, tak sú to aj deti. Rodina s klasickými starosťami, ráno vstať, poslať deti do školy, odísť do práce a podobne. Taká, akú má drvivá väčšina Slovákov.

Kde sa v tomto koncepte potom nachádzajú napríklad slobodné matky?

To rozhodne nie je tradičná rodina. Každej jednej slobodnej matke, ktorá chce vychovávať dieťa, by som odporúčal, aby sa vydala. Či už je to chlapec, alebo dievča, potrebuje mať ten protipól v podobe otca. To sú vzory správania, ktorými sa učíme počas celého detstva. Ak sa dieťa rodí do neúplnej rodiny, je ochudobnené a z osobnej skúsenosti môžem povedať, že takéto deti majú problémy. Môžu byť výnimky, ale väčšinou to tak nie je. Práve tú feminitu u dievčaťa potvrdzuje a posilňuje otec.

Podobné je to aj pri rozvedených rodinách, pretože tých je na Slovensku naozaj veľa.

To je pravda, no stále platí, že najideálnejšia je tá tradičná rodina. Myslím si, že dnešným manželstvám a rodinám chýba ten prvok tolerancie a vzájomného odpustenia. Niekedy si nevieme odpustiť ani malé veci, a tým ideme až na hranicu a potom sa rodiny rozpadávajú. V každom prípade si myslím, že deti z rozvedenej rodiny nie sú šťastné. Mať otca aj matku vytvára pocit bezpečia a človek je aj v budúcnosti istejší.

Spomenuli ste, že dôležité sú hodnoty, ktoré rodina vytvára, tolerancia, bezpečnosť, taký ten kruh rodiny. Podľa vás rodičia rovnakého pohlavia nie sú schopní poskytnúť takéto hodnoty?

Homosexuáli nevytvoria žiadnu rodinu. To je zamieňanie pojmov. Presne to vytvára homosexuálna lobby, to nie je žiadna rodina, žiadne manželstvo. Asi by ste nechceli mať dvoch otcov alebo dve matky.

To sa ťažko hodnotí, keďže som ich nemal.

No presne. A ako by to malo posúdiť dieťa, ktoré bude adoptované homosexuálnym párom? Prečo by sme mali robiť nejaké experimenty a nechávať to na deti. Opakujeme niečo, čo prichádza zo Západu, a to sa musí zmeniť, pretože je to proti prirodzenosti.

Stále mi nie je jasné, prečo by homosexuálny pár nemal byť schopný vytvoriť rovnaké rodinné zázemie a prostredie ako heterosexuálny?

Veď ste sám povedali, že neviete posúdiť, či by ste chceli mať dvoch otcov.

Ale ak by moji dvaja otcovia pre mňa vytvorili lepšie zázemie ako moji dvaja heterosexuálni rodičia, nemal by som s tým problém.

To je to podsúvanie, že keby to bolo lepšie alebo to lepšie bude. Tu sa vytvára nejaká idylka alebo ideálne prostredie. Ale to neexistuje ani v tradičnej rodine medzi mužom a ženou. Veď aj rodičia sa hádajú, ale to neznamená, že sa nemajú radi.

Stále ste mi neodpovedali na otázku, prečo by nemohla homosexuálna rodina vytvoriť rovnaké podmienky ako heterosexuálna.

To je dané v prirodzenosti. Môžem to povedať ako veriaci človek. Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Ak by sme toto popreli, popreli by sme samotného Boha. Ak by to tak nebolo, Boh by stvoril len Adama a zariadil by to tak, aby sa mohlo ľudstvo rozmnožovať takýmto spôsobom. Muž a žena sa majú vzájomne dopĺňať a nie proti sebe bojovať. Veď aj v prírode je to tak zariadené.

Podľa vás je teda homosexualita porucha?

Je opakom normality. Podľa vás je to normálne?

Mnoho psychológov či sexuológov hovorí, že ľudská sexualita má rôzne podoby. Ako existuje heterosexualita, tak existuje aj bisexualita či homosexualita.

Existuje aj slepota. A dáte nevidiacemu človeku vodičský preukaz, aby šoféroval auto alebo autobus? Sú to výnimky, pretože väčšina ľudí vidí a, chvalabohu, väčšina ľudí sú heterosexuáli.

A čo teda s ľuďmi, ktorí sa cítia byť homosexuálmi?

A ak je niekto veľmi zaťažený na ženy a vedie promiskuitný spôsob života, tiež to nie je v poriadku. Človek môže mať takéto sklony, no nemôže sa predsa správať pudovo. Človek musí s tými zlými vecami zápasiť. Ten najväčší zápas, ktorý treba v živote vyhrať, je boj sám so sebou. Takisto aj to, že človeka priťahuje rovnaké pohlavie, neznamená, že tak musí žiť a bude to ešte aj verejne prezentovať, že to je normálne a že tak žite všetci, lebo ja som taký.

Ale oni nehovoria, že majú tak žiť všetci, oni si chcú žiť svojím životom.

Ale prečo to dávať do spoločenskej normy? Teraz už máme v ústave zapísané, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. A ak niekto má teraz nejaký vnútorný pud, znamená to, že bude mať štyri ženy? Veď to je absolútne proti európskej a vlastne transatlantickej kultúre.

Jednou zo základných hodnôt kresťanstva je láska k blížnemu. Neznamená to aj istú mieru tolerancie?

Predovšetkým sme ľudia a človek má právo mať inú náladu ako sa len usmievať. Tolerovať menšinu je v poriadku, no menšina nemôže byť tá, ktorá začne terorizovať väčšinu. To už by začalo byť nebezpečné. Tu sa dostávame do druhého extrému a mne sa zdá, že v Európe sa začína dávať priveľký priestor menšine, čo môže byť veľmi nebezpečné. Pri akejkoľvek menšine.

Spomenuli ste, že manželstvo nie je stvorené pre ľudí rovnakého pohlavia.

Tu nemôžeme potom hovoriť o manželstve.

Tak to nazvime inak, hoci aj registrované partnerstvo. V prvom rade tu predsa ide o to, aby aj páry rovnakého pohlavia boli nejako právne chránené v prípade deľby spoločného majetku a podobne.

Toto je totiž zaujímavý spoločenský trend. Na jednej strane si robíme posmech z tradičného manželstva a rodiny a mnoho mladých ľudí žije ako druh a družka so slovami „načo mi je nejaký papier“. A na druhej strane homosexuálna lobby bojuje za nejaký papier. A ja sa pýtam, načo im je?

To je presne tá právna ochrana.

Ale my potrebujeme chrániť manželstvo a rodinu. Tak aby sa kontinuálna niť odovzdania života posunula ďalej. Do osobného života, ak neporušujete právny poriadok, vám nevstupuje nikto. Je to smiešne, pretože na jednej strane to spochybňujeme a na druhej strane sa zase zasadzujeme za nejaké papiere.

Prejdem k tretej referendovej otázke. Ako podľa vás vyzerá v súčasnosti sexuálna výchova v školách?

Vy, ak vyrastáte v normálnej rodine, kopírujete správanie svojich rodičov. Ak sa majú manželia naozaj radi a takmer vo všetkom si rozumejú, myslíte si, že v otázke sexuality si nerozumejú? A prečo by sme my mali učiť deti o sexuálnych praktikách? Veď to je absolútna zvrhlosť. Ak si predstavím, že by ktosi moju štrnásťročnú dcéru učil takéto hnusobstvá, to si teda vyprosím.

Spomenuli ste, že sa učia sexuálne praktiky. No sexuálna výchova v školách je skôr o bezpečnosti sexu, ochrane, zodpovednosti...

Ja som nemal sexuálnu výchovu a viem sa sexuálne správať. Ak rodič zváži a poučí svoje dieťa, je to namieste. Má na to právo. Ale deti v rovnakom veku nie sú rovnako mentálne vyspelé a každé môže takéto informácie prijať inak.

Ale sexuálna výchova je aj o bezpečnom sexe, a od istého veku napríklad o tom, ako správne nasadiť prezervatív.

Ale veď to je sexuálna praktika. Načo takéto veci u nich prebúdzať? Toto je demoralizovanie a nie výchova.

Nie je lepšie, keď sa dieťa so sexom stretne v škole pri školenom pedagógovi, ako keby sa k tomu dostalo samo na internete?

Oveľa osožnejšie by však bolo, ak by sa sexualita u detí vôbec takto predčasne neprebúdzala. Deti treba formovať a vychovávať. Mladí ľudia sa toho nevedia dočkať a začínajú žiť predčasným sexuálnym životom, a potom v produktívnom veku sú z toho vyčerpaní.

Takže teoreticky by sa dalo povedať, že nie ste proti sexuálnej výchove, len jej obsah by mal byť iný než v súčasnosti.

Sexuálnu výchovu by som predovšetkým prenechal na rodičov.