Najvyšší kontrolný úrad by mal ísť vzorom v hospodárení. No pri pohľade na sídlo v budove, ktorá kapacitne prevyšuje NKÚ trikrát, sa v nás miešali rôzne dojmy. „Celá budova úradu nepatrí, delíme sa aj s ďalšími organizáciami,“ upokojuje nás nový predseda NKÚ Karol Mitrík. Prekvapení pevným stiskom ruky a Mitríkovou výškou sme si sadli do kancelárie a pustili sa do reči.

Vy ste už v roku 2012 kandidátom na šéfa NKÚ boli. Vtedy aj so širokou podporou opozície, no neúspešne. O tri roky nato ste sa šéfom stali, no z opozície vás podporoval len Pavol Frešo. Nie je to málo?

Keď som končil v Slovenskej informačnej službe, hovorilo sa o voľbe šéfa NKÚ. Bol som sa ponúknuť vtedajšiemu vedeniu SDKÚ, že by som to zobral. Ukázalo sa však, že v tom čase som bol politicky nepriechodný a Ľudová platforma mala iné predstavy, takže som sa stiahol do súkromnej sféry. Keď za mnou potom prišiel pán Frešo, samozrejme som to zvažoval, no napokon som sa rozhodol. Niekedy totiž musíte nastaviť hruď. Ja mám vnútro čisté, takže nezáleží na tom, či mám podporu 50 ľudí.

Stále ste však kandidátom jedného zástupcu zo 150.

Ja už politiku vnímam trochu okrajovo. Keďže som bol istý čas aj priamym aktérom, tak viem, že politika je niekedy aj davová psychóza v zmysle, keď sa nepridáš k nám, si proti nám všetkým. No voľba šéfa NKÚ o tom nie je. Ja som ponúkal svoju profesionalitu, za ktorou si stojím. Moja životná história hovorí sama za seba.

Existuje však také nepísané pravidlo,...