Bývalý robotnícky líder Ján Ľupták nezaháľa ani na dôchodku – v rodnej Šiatorskej Bukovinke na hranici s Maďarskom vybudoval aj s pomocou štátu turistický penzión. Malý, ale útulný domček s wellness prístavbou stojí na príjazdovej ceste k hradu Šomoška, ktorý je vyhľadávaným cieľom mnohých turistov z oboch strán hranice. „Keď je pekne, príde od päťdesiat až sto ľudí,“ hovorí Slávka Brijáková, ktorá v dedine prevádzkuje reštauráciu. Iného ubytovacieho zariadenia v dedine niet.
Penzión pri hrade
Bývalý podpredseda parlamentu a koaličný partner Vladimíra Mečiara budúci rok oslávi okrúhlu sedemdesiatku. V politike si získal sympatie stoviek tisícov voličov príbehom robotníka, ktorý pozná problémy bežných ľudí, v súčasnosti svoje murárske kvality využíva priamo na vlastnej stavbe. „Po rodičoch som zdedil rodný dom a pozemok. Zrekonštruovali sme ho a aj s manželkou si víkendy a teplejšie mesiace budeme užívať na mojej rodnej hrude,“ povedal vlani Ján Ľupták týždenníku Plus 7 dní. „Vlani si s manželkou prerobili domček po rodičoch, bolo to úplne schátrané. Zvykneme ho tam vídať, ešte asi nemajú všetko dokončené,“ potvrdzuje dnes jeden zo susedov, ktorý nechcel byť menovaný. Jazdí vraj na obyčajnej bielej Octavii a občas mu na dome pomáhajú synovia, vyštudovaní inžinieri, ktorí majú spolu s otcom stavebnú firmu.
Čítajte aj: Ľudia uverili Ľuptákovi len raz
Podľa oficiálnych registrov býva expolitik aj s manželkou v tichej banskobystrickej štvrti, v rodinnom dome, ktorý si postavil ešte za socializmu a v katastri obcí Šiatorská Bukovinka a Radzovce vlastní podiely na lesných pozemkoch s celkovou výmerou vyše osemnásť hektárov, ktoré získal dedením, kúpou alebo darovaním.
Za štátne
Záujemca o ubytovanie v Šiatorskej Bukovinke dnes nájde na internete ponuku ubytovania v apartmánovom dome – v troch apartmánoch pre maximálne 11 osôb. Penzión má vystavený ubytovací aj prevádzkový poriadok, mobilný aj e-mailový kontakt, ani cez jeden sa nám však nepodarilo s penziónom skontaktovať.
Časť peňazí na prestavbu domu dostal Ján Ľupták od štátu – z rezortu pôdohospodárstva pod vedením Ľubomíra Jahnátka. Pôdohospodárska platobná agentúra s ním vlani uzavrela zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo výške 77-tisíc eur. Peniaze z eurofondov a štátneho rozpočtu mu agentúra priznala na projekt rekonštrukcie alebo modernizácie apartmánového domu Bukovinka, na prístavbu určenú na wellness a na oplotenie pozemku. Podľa zmluvy musí projekt dostavať tento rok do konca apríla.
Ľuptákov projekt vybrali dvaja hodnotitelia z vyše 400 žiadostí. „Samotné hodnotenie projektov nie je ukončené,“ odpovedal na otázku prečo bol vybraný práve tento projekt šéf agentúry Stanislav Grobár cez svoj sekretariát. Zaujímavé je, že podľa fotografií na webovej stránke penziónu bol dom v čase schválenia zmluvy o dotácii už zrekonštruovaný. Fotografie sú z februára 2012 a dom na nich vyzerá ako zo škatuľky. Zmluvu o grante na prestavbu pritom Ján Ľupták podpísal až vlani, záložné právo v prospech pôdohospodárskej platobnej agentúry vzniklo 22. decembra 2014.„Poviem vám len toľko, že ja si už v rodičovskom dome užívam dôchodok a želám si len, aby som mal ešte dlho pevné zdravie,“ povedal vlani médiám Ľupták.
Nezáujem o publicitu
Ďalšie štátne financie získal Ľupták od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci. Ide o príspevok takmer osemtisíc eur na zamestnanie dvoch osôb na čiastočný úväzok počas obdobia jeden a pol roka. Obaja majú zrejme pracovať u Ľuptáka v penzióne – ako pomocní pracovníci údržby budovy a areálu. Podobnú dotáciu štát poskytuje všetkým žiadateľom a jej cieľom je zlepšenie situácie znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. O živote mimo politiky, súčasných aktivitách, ako aj o podrobnostiach financovania penziónu sme sa chceli s bývalým podpredsedom parlamentu porozprávať na osobnom stretnutí. So stretnutím najprv súhlasil, s blížiacim sa termínom však už na pokusy o kontakt nereagoval. Ľupták je známy tým, že nemá rád novinárov – viní ich, že o jeho pôsobení v politike informovali neobjektívne.
Kto je Ján Ľupták
Bývalý podpredseda parlamentu, líder strany Združenie robotníkov Slovenska a koaličný partner Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998. Ján Ľupták absolvoval Strednú stavebnú školu, pracoval ako robotník v Ostrave a neskôr v Banskej Bystrici v Pozemných stavbách – nikdy nezabudol pripomenúť, že viedol špičkový kolektív a bol autorom viacerých zlepšovákov. V politike uspel vďaka robotníckemu zázemiu. Do politiky vstúpil v roku 1990 na kandidátke Strany demokratickej ľavice do slovenského parlamentu, v boji o poslanecký mandát uspel aj vo voľbách v roku 1992. Krátko nato si založil vlastné Združenie robotníkov Slovenska, ktoré vo voľbách v roku 1994 získalo 7,34 percenta hlasov a 13 poslancov v Národnej rade. Strana vstúpila do koalície s HZDS a SNS a v kabinete Vladimíra Mečiara získala štyri kreslá. Ján Ľupták sa stal podpredsedom parlamentu. Pre svoj slovník a časté používanie tohto výrazu si získal prezývku Kelňa. Po odchode z politiky ostal nezamestnaný, neskôr ako obchodný zástupca predával tehly. V roku 2002 sa ešte dostal do banskobystrického mestského parlamentu a do roku 2007 bol aj členom Dozornej rady v Mestských lesoch Banská Bystrica. Dnes je na dôchodku, pomáha synom v podnikaní a ako živnostník prevádzkuje penzión v Šiatorskej Bukovinke.