Vašou silnou témou je prerastanie pragmatikov do politiky, kde nahradili ponovembrovú generáciu bojujúcu z presvedčenia. Čo to urobí s politikou?

Sú to isté spoločenské vlny. 20 rokov tu bola normalizácia, po ktorej bola spoločnosť unavená z tlaku komunistov a ŠtB, pričom tu vyrastali malé ostrovčeky pozitívnej deviácie. Tak to bolo aj v Česku, Maďarsku či Poľsku. Keď systém padol, tieto krajiny mali pripravenú alternatívu, ktorá začala s transformáciou, síce s chybami, ale vo veľkom štýle. Na rozdiel od Rumunska, Bulharska a Kazachstanu, kde takáto alternatíva pripravená nebola a kde nový systém prebrali komunisti, ktorí sa začali tváriť trhovo a podobne. U nás títo idealisti určovali politiku prvé roky, no popri nich vyrástli pragmatici, ktorí si prirodzene chceli zabezpečiť normálny život. Aj táto vlna sa však raz vyčerpá. Otázka je, či vtedy bude pripravená nová alternatíva. Avšak to, akým spôsobom sekulárny svet prijal nového pápeža je svedectvom, že Západ je s ideami na konci. Zabehanosť a úradníckosť ľudí vyprázdňuje.

Kresťanská demokracia mala po novembri veľkú silu, stála v prvej línii zápasov ako bol mečiarizmus, reformy. Dnes sa akoby vyčerpala.

Jeden mladý muž nedávno použil výraz, že je „vysatá“, asi ako keď vysávate byt. Obávam sa, že na dlhý čas. Ján Čarnogurský ...