Aj napriek hromadnému prepúšťaniu vraj stále môžete chodiť slobodne po chodbách RTVS. Napríklad váš predchodca Richard Rybníček potreboval ochranku.
To je asi prehnané. Chodím často do výrobných častí, tak ma naozaj občas vidno na chodbách.

Neskončilo sa hromadné prepúšťanie zvýšením počtu zamestnancov?
Vtipná teória, ale technicky to nie je možné. Prepúšťanie nebolo samoúčelné, vyplynulo zo zmien organizácie riadenia. Nevyvolalo žiadnu viditeľnú katarziu. Mali sme dokonca po prvýkrát vianočnú párty. Najpodstatnejšie je, že to už prinieslo aj isté efekty. Nielen úspory, ale možno aj potenciál pre motiváciu pracovníkov.

Ohlásili ste, že prepustíte do 300 zamestnancov.
Hraničné číslo sme naplnili na 50 percent.

Bol tu prísľub, že ušetrené peniaze pôjdu na zvýšenie platov. To sa nestalo.
Nie je to také jednoduché. Súvisí to s novým systémom odmeňovania, na ktorom pracujeme. Je to dlhodobý proces. Zmenil sa tiež Zákonník práce, čo nám zvýšilo mzdové náklady.

RTVS opúšťajú novinári kvôli nízkym zárobkom. Teraz podľa našich informácií odchádzajú štyria redaktori zahraničného televízneho spravodajstva.
Myslím si, že to nebude kvôli finančnému ohodnoteniu. Nemáme problém s odchodom ľudí.

Za rok ste nedokázali výraznejšie personálne posilniť spravodajské redakcie.
Sme len na začiatku. Som tu už rok, ale nový manažment nastúpil až tretí kvartál. Nie sme v situácii, že by sme boli personálne ohrození.

Máme informáciu, že v televíznych správach ste nedokázali postaviť služby a šéf spravodajstva povolal svoje študentky žurnalistiky. Príspevky za nich museli načítať skúsení redaktori, lebo elévky toho neboli schopné. To je v poriadku?
Je letná sezóna, môže sa to udiať. Podstatné sú výsledky spravodajstva. Naozaj tu vidno veľký posun. Uskutočnili sme prechod na formát 16 : 9, bezpáskový systém, máme nové virtuálne štúdio, vysielame v HD kvalite – všetko vo vlastných kapacitách, za časový úsek, ktorý bol polovičný oproti plánu.

Podarilo sa zastaviť prepad výberu koncesionárskych poplatkov?
Je to dlhodobý proces a bude to veľmi zložité. Trend poklesu, ktorý je za päť rokov desať percent, sa ťažko zvráti za pol roka, rok. Ekonomická situácia na Slovensku nevedie k vyššej disciplíne platieb. Zväčšila sa skupina oslobodených. Je tu aj vnútorný dôvod a pracujeme na tom, aby sa efektívnosť výberu úhrad zvýšila.

Polročné čísla sú aké?
Plníme plán. Problém je, že teraz budeme vracať platby oslobodeným. Ak bude výber nižší, ako plánovaný, budeme musieť šetriť na nákladoch. Iná cesta neexistuje, ako dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.

Na tento rok ste vybojovali takmer dvojnásobok toto, čo vám garantuje zmluva so štátom (28 mil. eur, pozn. red.). Čo budúci rok?
Neviem si predstaviť, že postavím rozpočet, ak by som mal mať podstatne menej. Inú šancu na získanie príjmov nemáme.

Prestala vám padať sledovanosť?
Napriek tomu, že trh rástol a súkromným televíziám pribudli nové stanice, sa nám podarilo zastaviť prepad a stabilizovať podiel na trhu. V tomto roku je trend ešte priaznivejší. Stabilizoval sa slot pred hlavným vysielacím časom, výrazne narástla sledovanosť spravodajstva a viditeľný nárast je aj v hlavnom vysielacom čase.

Viete, kto je po premiérovi Robertovi Ficovi druhý najobsadzovanejší politik v diskusných reláciách verejnoprávnej televízie a rozhlasu?
Takúto analýzu si nerobím.

Je to Róbert Kaliňák. Za rok, čo ste vo funkcii, vystúpil v relácii O päť minút dvanásť päťkrát a v rozhlasových Sobotných dialógoch tiež päťkrát.
Nezaznamenal som reakciu, že zvýhodňujme politikov. Verím mojim kolegom v spravodajstve. V poriadku je to možno aj preto, že boli témy, ktoré boli veľmi kľúčové.

Podobne, ako bývalá premiérka Iveta Radičová, ani súčasný premiér nemáva v Sobotňajších dialógoch politického oponenta. Zmení sa to?
Aktuálne to pre mňa téma nie je. Ak budeme nejako meniť koncept formátov, je to možné.

Dokedy bude RTVS z veľkej časti fungovať ako agentúra, ktorá si objednáva programy v externom prostredí?
Už sa to podstatne mení. Naším cieľom je kľúčové formáty vyrábať vo vlastných kapacitách a vo vlastnej réžii. Nový hraný dramatický seriál je toho príkladom. Možno je to na trhu už známe, vyrábame ho úplne interne.

Vraj ho režíruje Stanislav Párnický?
Už to nie je tajomstvo. Môžem tiež naznačiť, že seriál je z kúpeľného prostredia.

Trúfate si po takom veľkom výpadku vlastnej výroby na takú náročnú vec?
Nemáme na výber. Vo vlastných kapacitách sa tu 20 rokov nič podobné nevyrábalo. Ak však má RTVS ambíciu podporiť pôvodnú dramatickú tvorbu, musí to urobiť.

Ako sa mení pomer externej výroby?
Za druhý polrok 2012 sme vyrobili vo vlastných kapacitách o 15 percent programov viac. Tento rok sa podiel ďalej zvyšuje.

Aj bez väčších investícií a prijatí chýbajúcich profesií ste toho schopní.
Je to lepšou organizáciu práce. Na jeseň sme dosiahli obsadenosť štúdií na 90 percent.

Je v poriadku, že na čele Jednotky ostal po vašom príchode bývalý šéfproducent spoločnosti Maya Vladimír Buriánek, pričom táto spoločnosť získava z RTVS najviac zákaziek?
Toto naozaj nie je problém. O zmluvách v konečnom dôsledku rozhodujem ja. Navyše, už nie je na čele Jednotky. Robí v novej pozícii.

Akej?
Aktuálne je zodpovedný za technicko-realizačnú časť výroby, a nie za výber programov.

Vaša predchodkyňa čelila kritike, že objednáva predražené relácie. Nevyhli ste sa tomu ani vy.
Všetky podozrenia som vyvrátil faktami. Každý formát vyrábame medziročne lacnejšie, má iný obsah, alebo je dlhší. Prinajhoršom má tú istú cenu, ale nikdy nie je drahší. Za tým si stopercentne stojím.

Znamená to, že predtým boli programy predražené?
Jednoducho sme dokázali dohodnúť viac.

Napríklad teraz objednaný nový hraný seriál Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou vás v externom prostredí vyjde 27-tisíc eur za epizódu. Diel produkčne jednoduchej šou Aj múdry schybí kupujete za 35-tisíc (ceny s DPH, pozn. red.).
Od stola sa to nedá porovnávať. Porovnávajte to až po tom, ako to uvidíte.

Nakoľko je v súčasnosti už program televízie podľa vašich predstáv?
Sme len na začiatku. S budovaním diváckeho návyku, ktorý je fenoménom televízie, som spokojný na tridsať percent. Darí sa nám to na Dvojke, kde je každý deň v týždni iný žánrový dokument.

A Jednotka?
Na jeseň spúšťame žánrové budovanie hlavného vysielacieho času aj tu. V pondelok bude patriť európskym veľkofilmom, v utorok je to zábava a vlastný formát, streda bude určená mužskému divákovi – film, respektíve Liga majstrov, vo štvrtok budeme mať kriminálny večer, v piatok vlastnú zábavu, sobota bude mať formát rodinnej zábavy a v nedeľu budú minisérie.

Čo s výškovou budovou v Mlynskej doline, ktorú sa chystáte vyprázdniť?
Viem si predstaviť, že by tu po rekonštrukcii mohlo mať sídlo niekoľko štátnych organizácií, môžu tu byť aj sociálne byty. Sú to len moje, s nikým nekonzultované úvahy. Som však presvedčený, že táto budova je pre developerov absolútne nezaujímavá.

Je nepredajná?
Významne o tom pochybujem. Realitný trh sa dnes zaujíma o najbonitnejšie veci, čo je iné, ako pred piatimi rokmi, keď ten záujem možno bol. Táto budova je nešťastne navrhnutá z hľadiska využiteľného priestoru. Tretia vec je potreba obrovskej rekonštrukcie.

Minister kultúry Marek Maďarič v minulosti hovoril o novom mediálnom komplexe. Pracujete na tom?
V mojom funkčnom období si to neviem predstaviť.

A do budúcnosti to vidíte ako?
Nie som vizionár, ale realista. Teraz investujeme do technológií, ktoré sú tu. Snažíme sa ich sfunkčniť.

Maďarič chcel stavať nový komplex „na zelenej lúke“. Vy by ste Mlynskú dolinu neopúšťali?
Nemôžeme porovnávať dve veci v úplne inom časovom horizonte. Vtedy boli podmienky pravdepodobne iné, bol iný realitný trh. V krátkom horizonte nevidím podmienky na sťahovanie.

Minister ohlásil nové dotácie pre veľké filmové produkcie. Viete si predstaviť, že by Hollywood využil kapacity Mlynskej doliny?
Jednoznačne. Ja som tu už mal aj niekoľko hostí zo zahraničia. Máme tu niektoré priestory, ktoré sú unikátne, alebo sklad kostýmov, ktorý je úplne unikátny. Stále sú tu tiež priestory, kde môžeme dobudovať kapacity.

To však vyžaduje financie, ktoré nemáte.
Nikdy nehovorte nikdy. Ak sú zdroje, tak podmienky u nás sú.

Je reálne, že k nám príde nejaká veľká svetová produkcia vďaka dotáciám?
Keď už niekto príde, tak sa o niečo zaujíma. V priebehu necelého roka som tu mal tri návštevy. Nehovorím, že to je hotová vec. Bol to prieskum trhu.

Bolo šťastné spojiť televíziu a rozhlas do jednej inštitúcie?
Sú za aj proti. Vo svete takéto zmeny prebiehajú niekoľko rokov. Keď sa to urobí za niekoľko týždňov, tak to, samozrejme, má všetky „detské choroby“. Ja som tu, napríklad, ako nomád. Časť týždňa sedím tu, časť v rozhlase. Stále sa nevytvoril spoločný duch inštitúcie, čo je tiež moja misia.

Kým vašej predchodkyni vyčítali, že preferuje rozhlas, vy máte opačnú povesť.
Ak je to výčitka, beriem ju, lebo do istej miery je pravdivá. Cítim istý dlh rozhlasu. Televízia potrebovala oveľa viac pozornosti. Bolo a stále tu je viac akútnejších problémov.

Koľko dní do týždňa sedíte v Mlynskej doline a koľko v Pyramíde?
Povodne som to mal nastavené tri dni v televízii, dva v rozhlase. Musím však priznať, že je to štyri ku jednej.

Je náročnejšie viesť verejnoprávnu inštitúciu ako komerčnú televíziu?
Viesť RTVS je oveľa komplexnejšie. Komerčná televízia je úžasný biznis. Máte jednoduché ciele. Sledujete len niekoľko parametrov: mediálnu výkonnosť, náklady, snažíte sa zvýšiť predaj, rentabilitu, samotný zisk a kontrolujete efektívnosť investičnej politiky. To je všetko. Verejnoprávna misia má pre mňa úplne iný rozmer.

Kto je Václav Mika

Rodák z Trenčína ukončil v roku 1985 štúdium na Fakulte ekonomiky riadenia výrobných odvetví Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1986 až 1994 zastával rôzne riadiace funkcie v Slovenskej televízii. Neskôr bol do roku 1998 riaditeľom Prvej slovenskej mediálnej agentúry. Stál pri zrode rádia Express, riadil ho do roku 2006. Rádio sa v tom čase stalo najpočúvanejším na Slovensku. Z rádia prešiel do TV Markíza, kde pôsobil do septembra 2010.