Priepastný rozdiel až tisíc eur. O toľko sa líšia výplatné pásky absolventov niektorých slovenských univerzít. Zatiaľ čo napríklad zamestnanci s vyštudovanou Fakultou informatiky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave zarobia po dvoch rokoch od štátnic až 1 700 eur, absolventi Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa majú na výplatu po rovnakom čase iba necelých 700 eur.
Aj to vyplýva z prieskumu Centra vedecko-technických informácií pod záštitou ministerstva školstva, ktorý včera prezentoval šéf rezortu Juraj Draxler. Štúdia na základe údajov Sociálnej poisťovne a dotazníkov porovnáva mzdy absolventov všetkých slovenských univerzít. „Verejnosti chceme poskytnúť informácie, ktoré sú dôležité pri výbere štúdia. Záujemcovia sa musia rozhodnúť sami, my im chceme týmito údajmi iba napomôcť,“ vyhlásil minister.
Stredoškolákom pomôže portál
Prieskum ukázal aj to, že takmer polovica vysokoškolákov nikdy nepracovala v odbore, ktorý vyštudovala, a iba 35 percent vysokoškolákov pracuje vo svojom odbore po celý čas od ukončenia štúdia. Štúdia tiež dokazuje, že až 20 percent pracujúcich skončených vysokoškolákov vo svojom zamestnaní diplom vôbec nepotrebuje.
Ministerstvo vo štvrtok spustí webový portál lepsieskoly.sk, ktorý pomôže stredoškolákom pri rozhodovaní sa, kam na vysokú školu. Zverejnených na ňom bude viac ako 15-tisíc odpovedí absolventov škôl či rebríčky uplatniteľnosti.
Tlak na titul
Odborníci pritom dlhodobo upozorňujú na to, že na Slovensku mladí ľudia idú na vysokú školu najmä s cieľom získať diplom. A to za každú cenu. Na univerzite sa tak rozhodne študovať takmer ktokoľvek, aj keď na to podľa pedagógov nemá vždy predpoklady. „Motiváciou je, že ľudia s diplomom majú vyššie príjmy,“ povedala Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Za tým, prečo je dopyt po vzdelaní taký obrovský, vidí dva dôvody. Prvým je, že veľké množstvo firiem ponúka pracovné pozície, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Druhým, že štát vyvíja tlak na študentov, aby v štúdiu pokračovali. Od roku 2002 má totiž ministerstvo v pláne zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných Slovákov. „Dobieha sa obdobie po komunizme, keď titul nebol samozrejmosťou a mala ho iba hŕstka vyvolených,“ dodala Králiková.
Kvantita i kvalita
Minister však plánuje v budúcnosti zmeny. Chce vybrať konkrétne programy, ktoré by neboli financované zo štátnej kasy. Pribúdajú totiž študenti, pre ktorých pracovný trh nemá priestor. „Nemá to zmysel, aby sme dávali financie tam, kde existuje extrémne vysoká neuplatniteľnosť na trhu práce,“ tvrdí Draxler.
Jedna vec je kvantita študentov, druhá však kvalita škôl, upozorňuje Králiková. Podľa nej by na to mohli doplatiť najmä súkromné školy, ktoré nemajú zástupcov v akreditačných komisiách rozhodujúcich o ďalšom pôsobení škôl.