Spor o vysokých finančných nárokoch dedičov Jana Antonína Baťu, ktorým má Slovensko platiť, môže mať vážne trhliny. Upozornil na ne sudca Okresného súdu v Pezinku Peter Šamko. Ten dokonca považuje rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., na základe ktorého teraz Baťovci žiadajú náhradu škody, za neexistujúce.

Benešove dekréty nepustia

Podobne ako v Česku sa aj na Slovensku podarilo príbuzným Baťu dostať do hry. Bratislavský súd v máji tohto roku zrušil rozsudok nad šéfom obuvníckeho impéria z roku 1947. Zmazal mu tak trest 15-ročného väzenia za kolaboráciu s nacistami a tiež prepadnutia rodinného majetku. Súd povolil obnovu konania. Podľa sudcu Šamka však nemal právomoc rozhodovať.

Neumožňovali mu to samotné Benešove dekréty, dôvodí. Práve na základe nich bol zriadený Národný súd v Prahe, ktorý Baťu tesne po vojne odsúdil. „Jedinou právnou možnosťou, ako otvoriť tieto rozsudky, je podanie na Ústavný súd, ktorý by najskôr musel rozhodnúť, že Benešove dekréty nie sú v súlade s ústavou či medzinárodnými dohovormi,“ konštatuje Šamko. Tvrdí tiež, že ministerstvo spravodlivosti malo mať možnosť vstúpiť do konania a verdikt okresného súdu napadnúť.

So Šamkom súhlasí aj ústavný právnik Peter Kresák. „Kompetentným orgánom na stanovisko k otázke ďalšej platnosti dekrétov na území Slovenska je Ústavný súd,“ uviedol pre HN. Domnieva sa, že ministerstvo spravodlivosti by malo uvažovať o tom, že v tejto veci zasiahne. „Rovnako aj Generálna prokuratúra, ktorá by mohla preskúmať konanie, či skôr nekonanie, podriadených na okresnej úrovni,“ naráža na nečinnosť prokurátora.

„Neuveriteľné“

O rehabilitácii Baťu dokázal sudca Pavol Tomík rozhodnúť v máji tohto roku za jediný deň. Keďže sa právnici Baťových dedičov aj prokurátor vzdali práva na podanie sťažnosti, odôvodnenie chýba, vysvetlil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Tomík verdikt včera nechcel vysvetľovať. „V zmysle zákona je viazaný povinnosťou mlčanlivosti,“ odkázal Adamčiak.

Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec je znepokojený tým, že ministerstvo spravodlivosti zatiaľ nič nepodniklo. „Okrem Slovenska azda na tejto planéte neexistuje štát, ktorý by takto nakladal s hrozbou, že bude platiť. To je neuveriteľné,“ konštatuje. Nateraz jediným krokom bolo, že minister spravodlivosti Tomáš Borec avizoval podanie disciplinárneho návrhu na sudcu Tomíka. Ten mal obísť pravidlá náhodného prideľovania spisov, keď po tom, ako povolil obnovu konania, aj sám rozhodol o trestnej veci.

Čaká sa na dôkazy

Ministerstvo financií konanie s dedičmi Baťu prerušilo. Tlačový odbor HN informoval, že čaká na predloženie písomných dôkazov. Podľa právneho zástupcu Tomáša Pecinu majú lehotu do 23. decembra, ktorú stihnú. Vysvetľuje, že rozhodnutie bratislavského súdu je len kópiou verdiktu pražského mestského súdu. „Takže to nie je rozhodnutie bezprecedentné.“

Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Andrej Leontiev označil úvahu sudcu Šamka za zaujímavú. Nie je však podľa neho priamo relevantná vo vzťahu k majetku, o ktorý Baťa prišiel na Slovensku. Aj dediči Baťu totiž podľa Leontieva priznali, že Baťa na Slovensku žiadny osobný majetok nevlastnil.

„To znamená, že aj v prípade, ak by slovenský súd mal právomoc rozhodnúť o povolení obnovy konania a zastavení trestného stíhania, neznamenalo by to automatické zneplatnenie rozhodnutí týkajúcich sa znárodneného majetku,“ vraví Leontiev.