Účasť vo voľbách do europarlamentu je veľmi nízka. A to aj v porovnaní s minulosťou. Prečo tak prepadla práve teraz?
V minulých rokoch sa viac darilo presviedčať voličov v členských krajinách o dôležitosti Európskeho parlamentu. Že je potrebné, aby ľudia išli voliť a prejavili svoju vôľu. Teraz môžeme vidieť, že imidž tejto inštitúcie má veľký problém. A s tým súvisí podlomená schopnosť parlamentu vyslať jasnú správu voličom o dôležitosti ich účasti. Takýto problém je vo viacerých krajinách. Účasť je skutočne veľmi nízka.
Extrémne málo ľudí prišlo voliť na Slovensku. Prvé odhady hovoria iba o niečo viac ako 13 percentách.
Mizivý záujem o dianie v európskych inštitúciách je zaujímavý jav. Až paradoxný je v prípade krajín, ktoré v podstate len nedávno prijali členstvo v Európskej únii. Sem patrí aj Slovensko, ktoré vstúpilo pred desiatimi rokmi. Vidíme tu rýchle vyprchanie eufórie a nezáujem ľudí o priame ovplyvňovanie európskych inštitúcií, ktoré môžu urobiť svojím hlasovaním. Ale podobný vývoj nevidíme len v prípade východných krajín, ale aj najstarších členov únie.
Čo treba spraviť, aby sa tento trend zvrátil?
Ako prvé sa treba zamyslieť, prečo sa ľudia neprišli vo voľbách vyjadriť. V každom prípade si myslím, že tu chýba niečo ako spoločný verejný priestor v Európe. Verejný priestor je rozdelený podľa štátov a funguje na národných úrovniach. Nemáme napríklad spoločný európsky politický priestor s európskymi médiami. Parlament by mal viac zapracovať na tom, aby sa jeho rozhodnutia dostali viac do povedomia, aby ľudia viac vedeli, o čom sa vedú aktuálne diskusie.
Brusel sa však neteší veľkej podpore aj kvôli národným politikom.
To je ďalšia vec. Často vidíme, že národné politické strany kritizujú Brusel za rozhodnutia, ktoré nie sú vo verejnosti príliš populárne. To sa, samozrejme, podpisuje na vnímaní Európskeho parlamentu a s tým aj volieb. Je tu aj tretia vec. Postoj samotných médií pri informovaní o európskych záležitostiach.
Myslíte si, že sa málo venujú európskym témam?
Áno. Je tu veľký nedostatok informácií o dianí v Európskom parlamente. Rozhodnutia a diskusie v parlamente si médiá často nevšímajú. Navyše ani politici v Európskom parlamente nereportujú dianie v Bruseli či Štrasburgu. A to ani v digitálnej forme na svojej internetovej stránke. Často ani neexistujú záznamy o udalostiach v europarlamente a diskusiách na jeho pôde. To by sa malo zmeniť. Nemyslím však, že to príde tak skoro, nie som veľký optimista.
Vráťme sa k voľbám. Vidíme, že sú tu dve veľké skupiny strán. Jedny hlásajú potrebu hlbokých reforiem v samotnom fungovaní Európskej únie, druhí nabádajú na prehĺbenie integrácie. Čo únia podľa vás potrebuje?
Myslím, že potrebujeme niečo z oboch prístupov. Sú oblasti, kde môže byť hlbšia integrácia prínosom. Napríklad v prípade bankovníctva. Na druhej strane sú tu však aj oblasti, kde by sa malo fungovanie Európskej únie zmeniť. Tu by bolo dobré bližšie preskúmať, pri ktorých témach by mali dostať väčší priestor na riešenie problémov samotné krajiny. Je potrebné, aby únia dokázala omnoho flexibilnejšie reagovať na potreby občanov, čo tu teraz chýba. Zdá sa, že poslanci v Európskom parlamente často nedbajú na vôľu svojich voličov. V princípe je však pozitívne, že pribúdajú nové strany a rozširuje sa politické spektrum. Zvyšuje to reprezentatívnosť Európskeho parlamentu.
Čo je z vášho pohľadu najväčšia výzva pre Európsky parlament do najbližších rokov?
Musíme pokračovať v procese väčšej demokratizácie Európskej únie. Vidíme tu síce v posledných rokoch, že dôležité dohody odsúhlasili volení zástupcovia v parlamente, celkovo je však ešte v prípade európskych inštitúcií čo robiť pre podporu demokratického rozmeru únie.