StoryEditor

Aliancii dala peniaze aj cirkev. Na kampaň išli desaťtisíce eur

09.02.2015, 23:00
Náklady na kampaň organizátori plebiscitu ešte nevyčíslili. Hovoria však o daroch v sume desiatok tisíc eur.

Na konečnom účte za sobotné hlasovanie o rodine stále chýba definitívna výška nákladov. A zrejme to tak aj zostane. Ani zďaleka totiž nekončí len pri sume 6,3 milióna eur, čo sú náklady štátu na jeho organizovanie. Ďalšie státisíce eur podľa odborníkov pohltila masívna kampaň, ktorá referendu predchádzala. A to nielen tá, ktorá bola súčasťou oficiálnych výstupov Aliancie za rodinu. „Toho, čo všetko sa pred referendom objavilo, bolo niekoľkonásobne viac,“ zhodnotil pre HN odborník na reklamu Oto Kóňa. Rolu v neoficiálnej kampani podľa neho zohralo jednak silné mobilizovanie dobrovoľníkov, ale aj aktivity cirkví či dosiaľ neznámych podporovateľov. „Mnohí z nich pritom používali podobné argumenty ako samotná aliancia, s ktorou boli títo neoficiálni podporovatelia akoby koordinovaní,“ dodal Kóňa.

Financovanie už preverujú

S presnosťou sa zatiaľ nedá povedať ani to, koľko dali do kampane samotní iniciátori plebiscitu, teda aliancia. Kým na jej začiatku hovorili, že na dobrovoľných príspevkoch ľudí vyzbierali asi 63-tisíc eur, včera uviedli len to, že na daroch vyzbierali napokon „o niekoľko desaťtisíc eur viac“. Žiadny transparentný účet však organizátori nezriadili a zoznam podporovateľov neposkytli ani HN. „Na zverejnenie potrebujeme ich súhlas,“ reagoval hovorca Aliancie Anton Chromík, ktorý dodal, že medzi prispievateľmi boli organizácie aj jednotlivci. O financovaní celej kampane chce informovať v zákonnej lehote.

Podľa zistení HN sa pritom k darcom aliancie zaradila aj cirkev. Tá podľa hovorcu prijíma na prorodinné aktivity dary od súkromných osôb, pričom napríklad vlani prijali prostredníctvom výzvy na svojom webe dary vo výške asi 6300 eur. „Primeranou sumou z týchto darov sme podporili aj Alianciu za rodinu,“ pripustil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

Na vyjadrenie aliancie o financovaní svojich aktivít pritom v súčasnosti čaká aj ministerstvo vnútra. To začalo občianske združenie prešetrovať ešte v decembri. Ako informovali aktuality. sk, na svojej internetovej stránke totiž združenie pýtalo peniaze a tvrdilo, že ide o verejnú zbierku riadne zaregistrovanú na ministerstve vnútra. V skutočnosti však rezort o ničom takom nevedel. „V prípade, že sa táto skutočnosť potvrdí, je možné spomínanému občianskemu združeniu uložiť pokutu až do výšky tisíc eur,“ uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva.

Kampaň intenzity Procházku

Intenzita oficiálnej kampane Aliancie za rodinu by sa podľa dostupných dát dala porovnať s prezidentskou kampaňou Radoslava Procházku. Podobne ako líder Siete, aktivisti mali v uliciach 500 bilbordov a rozdali milión letákov. No napriek tomu, že zmobilizovali aj napríklad kresťanské informačné kanály, kampaň podľa Kóňu v konečnom dôsledku vôbec nevystihla predreferendovú emóciu a bola vedená zle.

Úroveň diskusie uplynulých týždňov včera kritizoval aj prezident Andrej Kiska, podľa ktorého zaznievali často zjednodušené, nepravdivé či urážlivé tvrdenia. „Bol som rozčarovaný z toho, ako v niektorých prejavoch prekročila verejná diskusia a kampaň pred referendom hranice základnej slušnosti ešte viac, než ktorákoľvek kampaň u nás doteraz,“ uviedol Kiska s tým, že referendom sa podľa neho dlh spoločnosti voči LGBTI menšine ešte zväčšil.

Smer postoj k menšine nezmenil

Ani neúspech referenda postoj vládneho Smeru k registrovaným partnerstvám nijako nezmení. Napriek minulotýždňovým slovám premiéra Roberta Fica o tom, že homosexuálom u nás treba uľahčiť život, totiž hlasovanie nemá podľa strany žiadnu výpovednú hodnotu. „K ničomu politicky nezaväzujú. Rozhodnutia k akejkoľvek oblasti treba prijímať uvážene v širokej diskusii, a nie pod tlakom mediálnych súbojov, obzvlášť v takýchto citlivých témach,“ uviedla hovorkyňa strany Ľubica Končalová. Záujem o tému LGBTI ľudí pred parlamentnými voľbami nepredpokladajú ani politológovia. Aj keď Smer by mal byť v presadzovaní ich agendy prvý, podľa Miroslava Kusého na nátlak aktivistov menšiny zareaguje skôr SaS. „Smer má veľa voličov, ktorí na referendum neprišli, lebo z týchto tém nie sú nadšení. Do volieb preto zrejme pôjde bez tejto agendy,“ doplnil politický analytik Ján Baránek. Postoj politikov vo víkendovom referende zhodnotili obaja ako vlažný a alibistický.

01 - Modified: 2007-03-11 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Zadržali deväť Slovákov
01 - Modified: 2022-08-07 21:02:05 - Feat.: - Title: Rusko si referendami o pripojení uzavrie cestu k rozhovorom, povedal Zelenskyj 02 - Modified: 2022-08-07 04:42:45 - Feat.: - Title: Rozhodnutie za jedlo a vodu. Proruskí okupanti majú lákať od ľudí osobné údaje výmenou za humanitárnu pomoc 03 - Modified: 2022-08-06 05:58:24 - Feat.: - Title: Blanár: Referendum by mohlo byť naraz s komunálnymi voľbami. Otázky sú v súlade s ústavou 04 - Modified: 2022-08-01 11:57:13 - Feat.: - Title: Ak ich stihnú vyzbierať, referendum by mohlo byť spolu s jesennými voľbami. Smeru chýba 30-tisíc podpisov 05 - Modified: 2022-08-01 11:16:47 - Feat.: - Title: Rusi vraždia podľa zoznamov, likvidujú národnú identitu. Chcú zničiť Ukrajinu ako štát, tvrdí expert
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
08. august 2022 08:43