Je jednou z najdôležitejších inštitúcií v slovenskom súdnictve. Tou, ktorá u nás zastrešuje všetky súdy a má byť akýmsi nositeľom dôveryhodnosti v súdnictvo. A presne človeka, ktorý zasadne na jej čelo, si dnes budú sudcovia vyberať už druhýkrát tento rok. Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V prvej voľbe si sudcovia svojho šéfa nezvolili, a tak prichádza druhé kolo. Ide pritom o voľbu bez jasného favorita,„svojich“ kandidátov nechceli prezradiť ani samotní členovia Súdnej rady. Spomedzi koho si však budú vôbec vyberať? HN vám prinášajú profily troch kandidátov, ktorí si na jeden z najdôležitejších postov v justícii trúfajú.

Muž spájaný s Harabinom

Daniel Hudák,

sudca Najvyššieho súdu

Pravá ruka Štefana Harabina. Takúto nálepku so sebou nesie Daniel Hudák. Teda sudca, ktorého za šéfa Najvyššieho súdu navrhla sudcovská rada tohto súdu a tiež jeho 48 sudcov. Kde sú však korene tohto označenia? Hudák má k Harabinovi blízko už dlhé roky a netají sa tým. Bol to totiž práve on, kto Harabinovi robil štátneho tajomníka v čase, keď bol minister. A tiež on, kto vyjadril osobnú podporu Harabinovej kandidatúre pri prvej voľbe v máji tohto roka. Nečudo, práve za éry bývalého šéfa Najvyššieho súdu sa Hudákovi darilo najviac. Počas pôsobenia na ministerstve, kam ho nominovala SNS, patril dokonca k najštedrejšie odmeňovaným predstaviteľom rezortu. Za štyri roky mal na odmenách dostať vyše 170-tisíc eur. Po skončení tejto funkcie si zas našiel miesto na Najvyššom súde na čele so spomínaným Harabinom. Ako sa však tento Žilinčan dostal tak vysoko? Hudák začínal klasicky, štúdiom práva v Košiciach a na okresnom súde v Žiline. Zlom v jeho kariére nastal po tom, ako sa dostal do Súdnej rady. A to ako jeden z členov, ktorí sú volení sudcami. Túto pozíciu zastával v rokoch 2002 až 2007. Bolo to tiež obdobie, keď sa viac zblížil s Harabinom. Pre tento vzťah dnes Hudák vyhovuje skôr konzervatívnejšej vetve sudcov. Naopak, proreformnejšia časť z nich sa obáva, že jeho príchodom do čela Najvyššieho súdu by sa v porovnaní s ostatnými rokmi v justícii nič nezmenilo. „Dosť jednoznačne sa profiloval aj ako človek, ktorý háji podobné záujmy a hodnoty ako Štefan Harabin,“ priblížila advokátka Eva Kováčechová.

Čítajte aj:  Aký očakávate výsledok dnešnej voľby šéfa Najvyššieho súdu?

Tá, ktorá má šancu byť strednou cestou

Daniela Švecová,

sudca Najvyššieho súdu

Len kompromis. Takýto prívlastok by mohla dostať druhá kandidátka na šéfa Najvyššieho súdu – Daniela Švecová. Kandidátka, ktorú navrhuje Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave a 17 sudcov Najvyššieho súdu, má totiž ako jediná podporu aspoň jedného sudcovského združenia. Konkrétne Za otvorenú justíciu. A aj to ju považuje len za kompromisné riešenie. Ak chceme dostať odpoveď, prečo je to tak, treba sa pozrieť trocha do minulosti. Jej kariéra má totiž svetlé aj tmavšie stránky. V roku 2009 ako členka Súdnej rady najprv prispela k zvoleniu Harabina za šéfa Najvyššieho súdu. A následne bola ako podpredsedníčka súdu často označovaná za jednu z jeho blízkych spolupracovníčok. Figurovala aj v zozname sudcov, ktorým dal Harabin v tom roku tisícové odmeny. Jej meno sa objavilo tiež v kauze diskriminačných žalôb, ktorými sa sudcovia snažili vysúdiť od štátu odškodné. Vzor na podávanie žalôb, ktorý sa dostal na verejnosť, bol pomenovaný podľa vtedajšej podpredsedníčky súdu „VšeobecneŠvecová“. Zlom nastal po roku 2010, keď za spájanie s Harabinom podala žalobu voči médiám. V nej uviedla, že ho považuje za zápornú osobu. Odvtedy voči nemu vystupovala opakovane skôr negatívne a pred májovou voľbou dokonca podala protest proti jeho opätovnému nominovaniu. „Stále však nevedno, čo od nej čakať,“ povedal pre HN jeden zo sudcov Najvyššieho súdu, ktorý si neželá byť menovaný. Pravdou je, že Švecová má z odbornej stránky dobrú povesť. Pôvodne začínala na Okresnom súde v Trnave, no už vyše dvadsať rokov pôsobí na Najvyššom súde.

Podal si prihlášku do výberového konania. Na šéfa Najvyššieho súdu

Ivan Rumana,

sudca Najvyššieho súdu

Najmladší, najprekvapivejší a najmenej známy. Ivan Rumana, posledný kandidát dnešnej voľby, by sa dal v skratke zhrnúť týmito troma prívlastkami. Do funkcie sa navrhol sám, keďže kandidatúru podľa vlastných slov vníma ako prihlášku do výberového konania. Zdôvodnil to tým, že sa rozhodol vystúpiť z pohodlia mlčiacej väčšiny. Aj vzhľadom na krátke, deväťročné pôsobenie na Najvyššom súde sa meno Rumanu, ktorý sa zameriava na daňové a finančné problémy, dosiaľ verejne veľmi neobjavovalo. Sudca, ktorý začínal na Krajskom súde v Žiline, sa na Najvyšší súd dostal v roku 2009. Zatiaľ ho asi najviac zviditeľnil návrh zmeny rozvrhu práce sudcov z roku 2010, ktorý predložil plénu Najvyššieho súdu. Tým navrhol urobiť také zmeny, podľa ktorých by si sudcovia mohli zvýšiť platy takmer o polovicu. Samotní sudcovia od Rumanu veľké očakávania zmien v prípade jeho úspechu nemajú. Sám však tvrdí, že má pred sebou víziu zmien. Ako uviedol pre HN, problém vidí v tom, že sudcovia majú nielen dobre poznať zákony, ale aj správne nachádzať vyváženie medzi hodnotami. A právny pozitivizmus v prostredí terajšieho Najvyššieho súdu vťahuje podľa neho sudcov do bludného kruhu. „Je dôležité, aby sa predseda súdu stal súčasťou rozhodovacích procesov súdu v zásadných právnych otázkach,“ povedal pre HN. Názory Rumanu však v odborných kruhoch nie sú celkom neznáme. Je autorom viacerých článkov či publikácií a taktiež je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie.