Bývalý politik a predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško čelí v Azerbajdžane trestnému stíhaniu.

Keď bol v roku 2010 v Náhornom Karabachu ako pozorovateľ tamojších volieb, mal sa údajne dopustiť narušenia územnej celistvosti Azerbajdžanskej republiky a ilegálneho prekročenia jej hraníc.

"Keďže v tamojších parlamentných voľbách bola 74-percentná účasť, povedal som, že to bolo akoby referendum o nezávislosti Náhorného Karabachu," vysvetlil pre TASR Mikloško, čím sa mal dopustiť narušenia územnej celistvosti. Podľa jeho slov tam bolo dovedna 63 pozorovateľov z 20 krajín, trestné stíhanie sa začalo len voči nemu.

V máji budú v Náhornom Karabachu voľby a Azerbajdžan chce dať zrejme najavo všetkým, čo tam chcú ísť, že im hrozí stíhanie. Mikloško tiež dáva trestné stíhane do súvislosti so stým výročím arménskej genocídy. "Náhorný Karabach je posledná hranica kresťanstva na východe. Keď ho Európa pustí, bude to nebezpečné. Keď som pochopil, aká je tam situácia, povedal som, že jediné riešenie je, aby Arménsko, Azerbajdžan aj Náhorný Karabach vstúpili do EÚ a vytvorili akýsi Benelux na juhokaukazský spôsob," povedal. Mikloško zatiaľ nevie, či Azerbajdžan požiada Slovensko o jeho vydanie.

Náhorný Karabach leží na hraniciach medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Iránom. Svoju nezávislosť republika vyhlásila v roku 1991, ale žiaden štát ju neuznal. V Náhornom Karabachu žije 95 percent Arménov. Arménsko a Azerbajdžan vedú o toto územie dlhoročný spor, ktorý v 90. rokoch 20. storočia vyvrcholil v krvavý vojnový konflikt.