Vstup Slovenka do Severoatlantickej aliancie (NATO) patril k trom najvýznamnejším momentom vývoja po novembri 1989. Všetky tri momenty - celková demokratizácia, vstup do Európskej únie (EÚ) a vstup do NATO, sú vzájomne previazané a jedno bez druhého by asi nebolo. Uviedol pre agentúru SITA politológ Grigorij Mesežnikov v súvislosti so sobotňajším 11. výročím vstupu Slovenska do Aliancie.

„Teraz sa ukazuje, že toto rozhodnutie malo absolútne kľúčový strategický význam. V turbulentom prostredí, ktoré sa vytvára vo východnej Európe, sme predsa lepšie chránení,“ zdôraznil Mesežnikov. Bez týchto záruk by sme boli v neistej situácii s možnosťami zvratu aj našich demokratických vymožeností, myslí si politológ.

Vstup do NATO bol podmienený tým, že dokážeme ozbrojené sily prispôsobiť normám a požiadavkám členstva v Aliancii.

„Reforma ozbrojených síl sa udiala, sú to úplne iné ozbrojené sily,“ konštatoval Mesežnikov. Zo štrukturálneho hľadiska sme súčasťou integrovaného systému. Čo sa týka plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO smerom von, sme solidárni. Zaostávame ale v naplnení požiadavky, aby išli 2 percentá z HDP pre vojenský rozpočet, to ale nie je problém len Slovenska, uviedol.

Podľa Mesežnikova došlo všeobecne k podceneniu zmien, ku ktorým došlo a dochádza v prostredí, ktoré nie je Severoatlantickej aliancii veľmi naklonené – v Rusku. „Všetci sme podcenili potrebu efektívnejších, rýchlejších, hlbších zmien a prispôsobeniu sa situácii, ktorá vzniká. Vďaka tomu, že sme v NATO, nám ale dobiehanie zameškaného pôjde ľahšie," myslí si politológ. Mesežnikov upozornil, že debaty o možnosti vstupu do NATO sa začali v krajinách, ktoré majú neutrálny status. Dnes už napríklad Fínsko otvorene hovorí, že budú uvažovať o vstupe do Aliancie. Potvrdzuje sa, že je to jediná spoľahlivá záruka vonkajšej bezpečnosti, zdôraznil.