V rokoch, keď fašistický režim vraždil Židov, sa prenasledovaniu nevyhla ani rodina Kleinová z Považskej Bystrice. Len deväťročné dievčatko Hedvigu a jej rodičov chytili a odvliekli do pracovného tábora Nováky. V auguste 1944 tam však vypukol šarlach a Hedvigu museli hospitalizovať. Náhodou sa o tom dozvedela jej bývalá pestúnka Anna Hriadelová. Tá neváhala a vybrala sa za dievčatkom do trenčianskej nemocnice. Tam nakoniec chodievala až z dediny Ladce každý druhý deň. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, poprosili Annu rodičia, či sa o ich dcérku nepostará.

Nemocnica sa po čase stala pre malú Hedvigu nebezpečnou. Okrem toho, že mala doklady, ktoré hovorili o jej židovskom pôvode, ju tam spoznala jedna žena. Udala ju. Aby dievčatko prežilo, musela ho Anna dostať z nemocnice, a to aj napriek nákazlivej chorobe. Po dohode s riaditeľom odviedla Hedvigu k sebe domov do Ladiec. Annina rodina dievčatko prijala, to aj napriek tomu, že vedeli, čo im za ukrývanie Židovky hrozí. Susedom v dedine povedali, že Hedviga je sirota nedávno zosnulej tety zo vzdialenej dediny. Keď sa dievčatko vyliečilo, Anna ju obliekla do dedinských šiat a všade brávala so sebou. Učili ju bicyklovať, chytať ryby. V noci dokonca spávali s náhradnými rodičmi v posteli. Neskôr museli dievčatko ukryť, keďže miestna polícia dostala upozornenie na jej židovský pôvod. Po vojne si pre Hedvigu prišla jej matka, ktorej sa podarilo prežiť.