Víkend už nie je pred dverami, ale už má v nich jednu nohu. Žiaľbohu, nie tú moju.

Včera večer sa mi ešte podarilo pohýbať s mojim strážcom – zariadením na kontrolu prítomnosti, ktoré je v čulom kontakte s elektronickým náramkom. Potreboval som uvoľniť priestor pre nočnú lampičku, s aparátom by sa však nemalo vôbec manipulovať.  To som teda zvedavý, ako to vyhodnotí operačné stredisko.

Prečítajte si aj: Z nášho redaktora sa stal trestanec. Takto prežil prvý deň
                        Krutá pravda väzenského náramku. Takto prežil náš redaktor druhý deň

Od rána už mierne trpím sociálnou fóbiou. Do toho ešte moja milá kolegyňa mi dáva na vedomie, že chce tento týždeň  urobiť rozlúčkovú párty, odchádza na iné pracovné miesto. Pritom dobre vie, ako na to som! Veď ja si to s ňou ešte vybavím... keď budem na slobode.  A navrch k tomu ma kamarát opäť láka na chalupu na oslavu jeho narodenín.

V rámci tých pár hodín, čo som „deaktivovaný“ si vybehnem do mesta vybaviť bankovú kartu a vybrať peniaze. Poznatok:  Aj domáce väzenie má svoje klady – správa sa celkom friendly k vašej peňaženke. Elektronický náramok by som vrele odporučil dámam trpiacim na shopingový syndróm.

Rýchlo sa míňajúci čas využívam na zastávky u kamarátov. Buď sú na dovolenkách alebo si ťukajú na čelo:  Čo si môžu odskočiť na pivo, keď sú v práci? Moja misia končí bez úspechu. Opäť zaliezam do svojej kobky.  Rozmýšľam, že pracovný týždeň vždy utečie ako voda. Keď máte veľa práce, ani si neuvedomíte, že ste v nejakom väzení.

Avšak pozor: Cez víkend elektronický náramok nepripúšťa ani minútu „deaktivovania“.  Dúfal som, že by mohol fungovať podobne ako PN-ka, aj pri tej lekár môže udeliť nejakú tú hodinku - dve zdravotnej  vychádzky. Keď takáto požiadavka odznie na ministerstve, vtedy zostane spravodlivosť slepá. Cez víkend nepracuješ. Tak nikam nepôjdeš. Doma budeš. Sedieť.