Spoluvlastní bytový dom v historicom centre Bratislavy na Medenej ulici. Napriek lukratívnej adrese však jeho nájomníci platia len približne sto eur mesačne za sto štvorcových metrov. Pričom trhová hodnota je až osemkrát toľko. Takto vyzerá realita v stovkách prípadoch, keďže štát im reguluje ceny nájomného. Ako sa najnovšie ukázalo, porušuje tým ich právo na slobodné užívanie majetku.
S takýmto verdiktom včera prišiel Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Súd tak rozhodol po tom, čo sa naň obrátilo 170 vlastníkov bytov, medzi nimi aj majiteľ bytov na Medenej ulici, ktorý nechcel byť menovaný. „Po niekoľkých desiatkach rokov boja so štátom vítame rozhodnutie súdu,“ reagoval pre HN predseda Združenia vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným Karol Spišák. Štrasburg uznal, že regulované nájomné dosahuje v priemere len pätinu trhovej ceny. Vlastníci bytov tak prichádzajú o desiatky až stovky tisíc eur.
V praxi to znamená, že štát bude musieť odškodniť majiteľov bytov a následne povoliť trhové ceny. O aké odškodné pôjde, zatiaľ nie je známe. Obe strany dostali tri mesiace na to, aby sa dohodli. Vlastníci už požiadali vládu o stretnutie, na ktorom chcú vyriešiť svoje nároky. Malo by ísť o rádovo desiatky miliónov eur.
Zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom Marica Pirošíková uznáva, že odškodnenie za utrpené straty bude potrebné vlastníkom bytov priznať.
Ako dodala, súd upozornil na to, že od pádu komunistického režimu, ktorý priniesol regulované nájomné, ubehlo viac ako 20 rokov. „Opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného. Preto súd nepovažoval opatrenia doposiaľ prijaté na vnútroštátnej úrovni za primerané a dospel k záveru o porušení majetkových práv sťažovateľov.“
Štrasburg v tomto prípade rozhodoval len o jednej sťažnosti, za ktorou je 21 vlastníkov 10 nehnuteľností. „Dá sa predpokladať, že podobne rozhodne aj v ostatných prípadoch,“ myslí si Spišák.
Milióny sú pripravené
„Štát si uvedomuje niekoľko desaťročí trvajúci problém, ktorý zatiaľ uspokojivo nevyriešila žiadna z postsocialistických krajín,“ zdôraznil hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa. Pripomenul, že vláda v roku 2012 vyčlenila viac ako 72 miliónov eur na náhradné byty.
„Cieľom tohto opatrenia je riešiť otázku sociálneho bývania pre tých, ktorí sú na to odkázaní, a zároveň umožniť majiteľom týchto bytov plnohodnotne využívať svoje vlastníctvo,“ dodal.
Na Slovensku ide zhruba o 900 bytov, ktorých sa týka problematika regulovaného nájomného a reštitúcií. „V súčasnosti evidujeme približne 550 vydaných právoplatných rozhodnutí o nároku na náhradný byt a v najbližšom čase by malo byť prijatých ďalších približne 250 rozhodnutí,“ upozornil Kóňa. Reálne už bolo uspokojených niekoľko desiatok nárokov. Samosprávy musia nájsť žiadateľom náhradné bývanie do konca roka 2016.
„Ak berieme do úvahy celkový počet žiadostí o poskytnutie bytovej náhrady, môžeme povedať, že daný problém sa v rámci Bratislavy týka približne 1600 osôb,“ povedal hovorca bratislavského magistrátu Stanislav Ščepán.
Nájomníci chceli odkúpenie
Predseda občianskeho združenia Právo na bývanie Kristián Straka pripomína, že na Európsky súd sa obrátili aj nájomníci. Tí tvrdia, že štát diskriminuje ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných bytoch. „Chceme len to, čo mohli urobiť aj ľudia v Petržalke. Tí si mohli za pár korún odkúpiť byty do osobného vlastníctva a získali tak majetok v hodnote desiatok tisíc eur. My, čo bývame v reštituovaných bytoch, sme túto možnosť nemali. To nie je v poriadku,“ myslí si. Nájomníci na svoj verdikt stále čakajú.